Duchovné poznanie, ktoré stratil národ Izraela po zničení Chrámu, poskytlo k vývoju európskej civilizácie zvláštny impulz. Dodalo Európanom zvláštnu silu ducha, túžbu dobývať a rozvíjať nové krajiny, vyvíjať sa.
Pútnici putovali po cestách a všade šírili kresťanské náboženstvo, učili ľudí modliť sa. Obyvateľom Európy, ktorí boli v tej dobe obyčajnými barbarmi, to prinieslo vedu, poznanie, vieru.
Toto náboženstvo pomáha človeku až do súčasnosti.
Starovekí Gréci obdržali všetku svoju múdrosť od Židov. Zo začiatku sa v starovekom Grécku vyskytovali úplne primitívne viery, mnohobožstvo. Staroveké grécke legendy a mýty sú tak naivné, že môžu prilákať iba malé deti. Tak primitívna bola veda a predstavy o ľudskej duši.
Staroveké Grécko sa pozdvihlo zásluhou prevzatých ideí z vedy kabaly, ktorá žila medzi ľuďmi Izraela. Aj keď z nej Gréci načerpali v skreslenej podobe iba vonkajšie myšlienky, bolo to práve to, čo mohlo rozvinúť európsku civilizáciu a urobiť z Európy to, čo je dnes. Malé omrvinky, ktoré zostali z veľkej židovskej vedy, rozvíjali Európu až do súčasnosti.
Vďaka tomuto vplyvu získala Európa zvláštneho ducha, ktorého sa snažila predať celému svetu. Z toho dôvodu sa Európania vydali objavovať nové krajiny a kontinenty, ale ich hlavný motív bol náboženský, misionársky.
Potom sa z náboženstva vyvíjala veda: alchýmia a geografia boli potrebné kvôli tomu, aby všetkým dokázali, že kresťanské náboženstvo je najpravdivejšie a dobýva svet. Pre Európanov to bolo veľmi dôležité. Koloniálne vojny a dobyvatelia si pôvodne dávali výlučne náboženské ciele. Až neskôr si dobyvatelia uvedomili, že z toho môžu získať ekonomický prospech.
Už bližšie k našej dobe začali koráby privážať tovar z Číny a Indie do Anglicka, vznikla potreba Suezského prieplavu.
Prišlo k prechodu z kresťanského náboženstva na vedu – Európa prenáša dôraz od Boha na človeka, ľudského ducha, ľudské hodnoty. Dá sa povedať, že táto zmena začala Veľkou francúzskou revolúciou, po ktorej nasledovali revolúcie v ďalších krajinách. Veda sa začala rýchlo rozvíjať ako doplnok k náboženstvu.
Neexistoval žiadny iný kontinent, na ktorom by v bezprostrednej blízkosti žilo toľko rôznych národov, ktoré by mali spoločné náboženstvo a filozofiu, ktoré pochádzali z Ríma a Grécka. A okrem toho sa vo vnútri európskych národov nachádzal národ Izraela, ktorý odišiel do vyhnanstva. Sťahoval sa z krajiny do krajiny, kontaktoval sa s inými národmi a predal im svojho ducha, ktorý v ňom žil. Vďaka tomu sa Európa rozvíjala ako žiadna iná oblasť na zemi.
Je možné povedať, že miesto, kam prišiel národ Izrael, sa začalo rozvíjať. A ako náhle bol odtiaľ vyhostený, tieto krajiny okamžite padli. To znamená, že môžete vypátrať dve cesty rozvoja v Európe. Prvá je vývoj kresťanského náboženstva a druhá je vývoj židovského ducha. Tieto dva smery sa navzájom ovplyvňovali a vybudovali európsku civilizáciu.
Pokračovanie nasleduje…