Prečo je tak dôležité zaručiť každému slobodu prejavu, aby mohol vyjadrovať svoje názory a taktiež slobodu vyznania vrátane páva si zachovať svoju vieru?
To nie je jeho názor ani jeho viera! Človek nemá nič svoje: je produktom výchovy, vzdelania a vplyvu životného prostredia.
Všetky jeho slová a skutky vychádzajú z egoizmu. Človeka je možné podplatiť, alebo ho presvedčiť slovami, a potom bude urputne dokazovať pravý opak toho, čo predtým kritizoval.
Človek mení svoj názor v závislosti na svojej nálade a vnútornom stave. Dnes si jeho egoizmus vyberá jedno a zajtra druhé, podľa toho, čo je daný moment výhodnejšie.
Názor nepatrí samotnému človeku, ale je mu vštepený v dôsledku výchovy, učenia, verejnej mienky. Vyberá ho na základe čistého egoistického posudzovania: čo prospieva – jemu, ľuďom v jeho najbližšom okolí, alebo národu ku ktorému patrí atď.
Jeho stanovisko nie je založené na poznaní zákona prírody a konečného stavu, ku ktorému všetci tak či tak musíme dospieť.
Jeho stanovisko nevychádza ani z pochopenia prirodzenosti človeka, ale závisí na jednoduchých fyziologických faktoroch.
Celkový zmätok a chaos panujúci vo svete, celková jeho nestabilita je dôsledkom skutočnosti, že je každému daná sloboda slova bez akéhokoľvek preverenia, na základe čoho sa jeho názor vytváral, odkiaľ pochádza.
Každý človek môže slobodne vyjadrovať všetko, čo cíti. Že má svoj názor, sa mu však len zdá – v skutočnosti mu nepatrí.
Sloboda prejavu by mala byť daná len tomu, kto podstúpil zodpovedajúcu prípravu, absolvoval integrálne vzdelanie a chápe, podľa akých zákonov sa rozvíja spoločenstvo a k akému cieľu smeruje.