Od výbuchu v jadrovej elektrárni v Černobyle uplynulo 33 rokov. V oblasti, ktorá bola evakuovaná žijú v súčasnosti medvede, vlci, rysy, diviaky, kone, objavilo sa tam niekoľko stoviek nových vtáčích druhov. Vedci tam nainštalovali 42 kamier. Keď pozorujú čo sa tam deje, nechápu to a nevychádzajú z úžasu.
Čo je na tom tak úžasného? To, že je ľudský zásah horší ako jadrová katastrofa.
Španielsky biológ Herman Orisaola píše: „Prítomnosť človeka a produkty jeho životnej činnosti majú omnoho väčší negatívny vplyv na divokú prírodu ako jadrová katastrofa.“
Áno. Keď z Černobyľu odišiel človek – egoistický prvok prírody a keďže všetko ostatné okrem neho nie je egoistické, zvieratá sa začali udržiavať v rovnováhe s okolitým svetom. Pokiaľ nedosiahneme našu nápravu, je neprítomnosť človeka prospešná všetkým ostatným druhom.
Ako máme v ľudskej spoločnosti dosiahnuť takej harmónie? Znamená to začať žiť, akoby ľudia neexistovali? Je to vôbec možné?
Práve to ponúka integrálne vzdelávanie: svet, kde ti ostatní neprekážajú, ale naopak, pomáhajú ti cítiť, že máš medzi nimi pre seba veľa miesta! Nachádzaš sa v obrovskom dave, okolo teba je milión ľudí a zdá sa ti, že je tam sloboda, nikto na teba netlačí, nie sú tam žiadne rušivé výkriky, žiadne vplyvy, nič. Je tam pokoj, všetko je v poriadku, akoby si bol vo voľnom priestore. Dá sa to nazvať ako svet bez človeka s človekom.
My môžeme taký svet vytvoriť navzdory tomu, že je nás príliš veľa. Najdôležitejšie je – nezasahovať do prírody – to hovoria všetci. Nemiešaj sa do prírody. Študuj ju a snaž sa s prírodou dosiahnuť celistvosť. Keď s prírodou dosiahneš zjednotenie, uvidíš, ako je v skutočnosti všetko naozaj blahodarné. Prečo sa to musíme učiť na základe jadrovej katastrofy?
Pozrite sa, čo nás učí príroda! Dostali sme sa až na samotný koniec. A na základe toho, že explodoval reaktor, sme videli, nakoľko príroda zostáva sama sebou a vytvára vynikajúce podmienky pre rozvoj všetkých živočíchov a rastlín, keď je zbavená nás.
Nezáleží na tom, že je tam vysoká úroveň rádioaktivity. Všetko záleží na stave človeka. Pokiaľ je človek egoista, tak to do seba absorbuje. A pokiaľ človek nie je egoista a dáva, nič mu neublíži. Pokiaľ by človek dosiahol stav absolútnej rovnováhy, mohol by žiť v kozmickom priestore bez skafandra, mohol by žiť vo vode bez dýchacieho prístroja. Cítil by prírodu vo všetkých jej vzťahoch voči sebe láskavú.
Hovorím o tom, ako by to bola nejaká fantázia. Fantázia to ale nie je.
Človek by mohol žiť v tejto zóne i vnútri reaktoru! To znamená navzdory všetkým údajným zákonom. A to len preto, že by bol v rovnováhe s Vyššou silou prírody. A všetko ostatné sa nachádza pod ním.