V Japonsku už čoskoro bude úplne zakázané fyzické trestanie detí. Zákaz fyzického trestania neplnoletých sa týka ako rodičov, tak i sociálnych pracovníkov a učiteľov.
Ako môžu vyjadriť svoju nespokojnosť s chovaním dieťaťa, pokiaľ ide za hranice toho, kedy všetci môžu povedať, že je to už neprípustné pre spoločnosť, rodinu a tak ďalej? Veď výchova znamená obmedzenie.
Musíme vyjadriť svoju nevôľu tak, aby to dieťa pochopilo! Aby pochopilo, že je to v jeho prospech. To znamená, že to nerobíme preto, že sme naštvaní a nervózni, ale preto, že si želáme jeho dobro. To je vo výchove najdôležitejšie.
Ako udržať v pamäti, že najdôležitejšia je výchova a že si nesmieme vylievať svoj hnev na dieťati…?
K tomu je potrebné vychovávať pedagógov. Takže tu zákazom nič nedokážeme. Nič nezmôžeme. Aký to má zmysel, že bude zákon? To znamená, že budeme trestať, väzniť rodičov?! To povedie len k zmätku v spoločnosti!
Keď štát zavádza taký zákon a všetky zákony obecne, je nevyhnutné, aby sa ľudia naučili, ako tento zákon dodržiavať. Štát mu musí dať zodpovedajúcu podporu.
Aká je správna výchova?
Je povedané: „Človek sa rodí ako malý živočích.“ A postupne, pokiaľ ho nebudeme vychovávať, sa stane veľkým živočíchom. Aby sme ho mohli vychovávať, je potrebné aplikovať súčasne s jeho vývojom určitý tlak!
Dávať mu na vedomie, že na neho vyvíjam tlak voči jeho živočíšnej prirodzenosti, a nie len voči malému dieťaťu, ktoré sa v ňom nachádza. Človeka si želám vyvíjať a živočícha skrotiť! Lebo tento živočích je divoký!
Dieťa by malo vedieť, že má v sebe dve časti: dobro a zlo – a zlo musíme obmedziť.
Nezáleží na tom! Aký je rozdiel v tom, či sú rozhorčené, či nerozhorčené? Dôležité je povedať pravdu a tá sa po nejakej dobe stane uvedomelou.
Takže záverom je to, že sa musia vychovávať rodičia aj pedagógovia. Samozrejme je nutné vychovávať rodičov pred tým, než rodičia začnú vychovávať deti. Inak rodičia vychovajú svoje deti ešte horšie, než ako sú vychovaní sami.