Všetci hovoria o ekológii, o potrebe chrániť prírodu v jej pôvodnej forme a zachovanie prirodzenej rovnováhy. V prírode požiera jeden druhého, a tak je udržiavaná istá rovnováha. Ale prichádza človek a túto rovnováhu narušuje, čím strádajú zvieratá, rastliny, a dokonca začína praskať a vysychať i zem.
Ľudia si vždy mysleli, že je nutné chrániť prírodu, akoby bol človek oddelený od prírody a bol povinný udržiavať rovnováhu medzi neživou hmotou, rastlinami a zvieratami. Behom posledných 50-60 rokov bola ochrane životného prostredia venovaná veľká pozornosť a ľudia veria, že je to záruka dobrého života.
Príroda však hovorí, že to nie je správny prístup. V prírode dochádza k nerovnováhe práve kvôli človeku, ktorý s ňou nie je v harmónii. A príčina jednoducho nespočíva v tom, že znečisťuje prírodu, spaľuje lesy, rozoráva zem, vyčerpáva vodu.
Je však povinný byť súčasťou spoločného ekosystému. Človek sa musí zmeniť a stať sa integrálny rovnako ako príroda, zaujať a zaplniť jemu pridelenú časť medzi neživou, rastlinnou, živočíšnou a ľudskou úrovňou ekosystému.
Jedná sa o nápravu samotného človeka. Ale o tom sa nikde nehovorí. Všetci si myslia, že je dôležité neničiť neživú, rastlinnú a živočíšnu prírodu a všetko bude v poriadku. Všetko úsilie je nasmerované len na to, ako spáliť menej ropy a menej znečisťovať životné prostredie. A čo človek?
To my ľudia spôsobujeme nerovnováhu v prírode, pretože nám chýba integrálny prístup ku spoločnej prírode. V skutočnosti tkvie jediná príčina v tom, že človek nie je zapojený do spoločného systému, a nie v negatívnom prístupe človeka k prírode.
A v spoločnom systéme existuje zvláštny zákon, podľa neho „dielčie a spoločné sú si rovné“. To znamená, že k zničeniu celého systému stačí jeden nenapravený jedinec, ktorý ich nemusí ničiť svojimi činmi, ale len jednoducho svojím vnútorným postojom.
„Dielčie a spoločné sú si rovné“ – je dôležitou podmienkou existencie v integrálnom systéme, v ktorom nie sme dobrovoľne. Veď stačí, aby som vykonal čo i len najmenší nesprávny čin, narušil svoju rovnováhu so spoločným systémom o jeden gram, ale vďaka integrite systému svojím mikroskopickým narušením spôsobím miliónkrát väčšiu škodu.
Veď môj gram sa veľakrát znásobí tým, že sa pripája do každého prvku systému. A preto je škoda spoločná.
Stále nechápeme, že „dielčie a spoločné sú si rovné“ znamená buď nulu, alebo 100%, a v strede nemôže byť nič. My sa však vyvíjame tak, že pred nami príroda našu pravú, integrálnu účasť v jej systéme skrýva.
A preto nemáme na prírodu veľký vplyv. Príroda nás rovnako ako milosrdný sudca posudzuje podľa úrovni nášho vývoja. Keby nás príroda nechránila, úplne by sme zničili nielen sami seba, ale taktiež celý vesmír.
Len zásluhou utajenia si vytvára akýsi ochranný štít. My však vždy máme mať i len nepatrný vplyv na prírodu. Lenže, počnúc poslednou generáciou sa príroda začala meniť, a to je znamenie, že je načase, aby sme napravili našu spoluúčasť.
Čím ďalej budeme postupovať, tým viacej bude príroda odstraňovať ochranný štít medzi človekom a spoločnou prírodou. A my sa budeme musieť stať integrálnymi v mysli, v srdci, vo vnímaní, vo všetkých činnostiach: fyzických, mentálnych, vnútorných, v našich vzájomných vzťahoch a vo vzťahu k celému systému – dokiaľ s ním nedosiahneme úplného spojenia.
Môžete to nazvať spojením s prírodou či Vyššou silou, ale musíme to urobiť. Je treba pochopiť, že sme v školskej triede, že nás príroda učí, a to stručne a rýchlo. Môže to byť cestou jadrových výbuchov, požiarov či epidémií.
Príroda má mnoho prostriedkov, ako prinútiť ľudstvo, aby pochopilo, že musí byť v rovnováhe a v absolútnom súlade s prírodou rovnako ako neživý, rastlinný a živočíšny svet.
Kamene, rastliny a živočíchy nemajú dostatočnú inteligenciu na to, aby sa postavili proti prírode – jednajú podľa inštinktu. Ale my ľudia musíme aj so všetkým svojím zlom konať rovnako inštinktívne ako živočíchy, aby sme dosiahli rovnakej úrovne súladu s prírodou.
Ako je to však možné, keď takéto inštinkty nemáme? K tomu potrebujeme Vyššiu silu, aby naše zlo vyvážila. Vyššia sila sa odhaľuje iba vo vnútri nášho zjednotenia.