Európa je ponorená do hlbokej krízy

12. marca 2020, Michael Laitman, Nezaradené

Tridsať rokov po páde Berlínskeho múru sa takmer nič nezmenilo.Tehly spadli, ale v srdciach ľudí zostáva kameň.

Živo si spomínam na okamih 9. novembra, kedy som v televízii sledoval, ako davy zaútočili na hraničný prechod oddeľujúce východné a západné Nemecko a výjav radosti, ktorá pohltila ľudí po celom svete. Na okamih sme si mysleli, že zjednotenie sa rozšíri do Ruska a Číny, na Ďaleký východ a že by to mohlo preniknúť aj do celého sveta.

Ilúzia zjednotenie však v našich tvárach vyhasla.

Hranice medzi Východom a Západom boli odstránené, ale trhliny nezmizli. Keď bol Berlínsky múr zbúraný, bolo na svete asi 15 múrov. Dnes ich je 77: na americko-mexickej hranici, medzi Indiou a Pakistanom, Slovinskom a Chorvátskom, Severnou a Južnou Kóreou, Rakúskom a Slovinskom, Gréckom a Severnou Macedóniou a tak ďalej.

Múry vytvárajú separáciu medzi ľuďmi, hranice oddeľujú krajiny a ploty ničia národy, a to všetko sú typické javy 21. storočia. Aj keď strhneme múr alebo odstránime hranicu, všetko sa vráti do predchádzajúceho stavu a múry sa obnovia.

Prečo skutočné zjednotenie zlyhalo?

Zbúranie múru alebo jeho nová výstavba nič nevyrieši, pretože skutočné múry sú v našich srdciach.

Je pravda, že existovala skutočná túžba strhnúť Berlínsky múr. Bola tam túžba po slobode a veľa ľudí sa snažili o jej dosiahnutie. Východné Nemecko sa chcelo zjednotiť so západným Nemeckom, ale bez ohľadu na silné úsilie, občania neboli na fúziu pripravení a jej chyby pociťujeme dodnes.

Zjednotenie by malo začínať v srdci a mysli, na úrovni uvedomenia si, v príprave na blízkosť medzi národmi. Spoločný jazyk je nedostačujúci. Napríklad až dodnes existujú rozdiely medzi pôvodnými Nemcami a tými etnickými Nemcami, ktorí žili v Rusku alebo v Kazachstane a neskôr sa vrátili do Nemecka.

Napriek spoločnému jazyku a skutočnosti, že ruskí Nemci pochádzajú z kultúrneho prostredia, sa stále stretávajú s obťažným začlenením. Ich svetonázor je iný a tieto rozdiely sú veľmi zreteľné.

Musíme si uvedomiť, že nestačí rozbiť múry vyrobené z kameňa a cementu, aby sa ľudia spojili. Je potrebné strhnúť bloky stien v našich srdciach. Je potrebné zvýšiť povedomie o žiaducom ľudskom vzťahu, zjednotiť ciele a účely, zlúčiť kultúry a vzdelávacie systémy do jedného, rozvinúť životný štýl založený na úvahách a dohodnúť sa na hodnotách a zásadách.

Nemožno očakávať, že rozbitý kamenný múr spôsobí zásadnú zmenu, a to ani po 30 rokoch, ani po 50 rokoch. Koniec koncov, prenáša sa z jednej generácie na druhú.

Aj zbežný pohľad na Európu odhalí, že je ponorená do hlbokej krízy. Nie je to zjednotený kontinent, ktorý by sa snažil o zjednotenie po páde Berlínskeho múru. Dnešná Európa je zničená, zlomená a pokrytá degenerovanou liberálnou demokraciou.

Projekt Európskej únie, ktorého cieľom je postupovať smerom k integrácii otvorených hraníc a spoločnej meny, je neúspechom. Zbierka národov je uzavretá na rozpadajúcom sa kontinente, ktorému čelia roje prisťahovalcov, ktorí postupne menia jej jedinečný európsky charakter.

Aby sa Európania zjednotili, musia najskôr pripraviť svoje srdcia a myseľ takým spôsobom, aby si každý z nich osvojil správnu formu jednoty, vrátane nasledujúcich bodov:

  1. Ako sa môžu ľudia vzájomne priblížiť podľa zákona spojenia v prírode?
  2. Čo by malo a nemalo podliehať kompromisu?
  3. Čo možno získať pozitívnym a zdravým spojením?

Ak nebudeme čeliť takýmto otázkam, nedosiahneme úspechu ani nápravy nášho kontinentu.

Európska tendencia k altruizmu je matkou všetkých klamstiev. Významným krokom je teraz rozpoznať zlo, tj. prijať, že ľudská prirodzenosť egoizmu sa s nami hrá, odhaliť horké a obmedzené záujmy ľudí a akceptovať, že nikto nemá moc zvrhnúť múry medzi ľuďmi, nech už ide o kohokoľvek. Preto potrebujeme silu, ktorú nevlastníme – tzv. „Vyššiu moc“.

Nad ľudskou prirodzenosťou, nad egom, ktoré neustále túžia prospievať na úkor druhých, nad všetkým, čo v súčasnej dobe vnímame a cítime, je altruistická zjednocujúci sila. Je to vlastná sila prírody. Túto silu môžeme prebudiť snahou o zjednotenie. Spôsob, ako sa môžeme zjednotiť nad egom, je to, čo nás učí naša starodávna múdrosť.

Je to tiež dôvod pre významné rozšírenie a odhalenie významu zjednotenia v našej ére. To znamená, že jednota v ľudskej spoločnosti sa stala naliehavou potrebou v čase, keď došlo k obrovskému nárastu sociálneho rozdelenia, xenofóbie a úzkosti z vojen a konfliktov.

Úsilie ku vzájomnému zjednoteniu nám poskytne oživenie a obnovenie sily: porozumenie, citlivosť, zdravý rozum a zdravú logiku, ktorá nás povedie k jednote. Potom budeme schopní prekonať akýkoľvek múr a všetky hranice budú odstránené.