Ľudstvo je v úplnej panike kvôli koronavírusu, ktorý nás núti zastaviť všetku výrobu, celý obchod, ochromuje a blokuje všetky štáty.
Ale obyčajný človek najskôr premýšľa o svojej rodine, o deťoch, o tom, čím ich zajtra nakŕmi. Najviac zo všetkého ho zaujíma, ako prežiť. A to je dôvod, prečo svet súhlasí s dnešným zmrazením, akoby hovoril: „Teraz sa postaráme o život a potom obnovíme priemysel a výrobu.“
Na kom však vlastne závisí môj osud? Ako ho ovplyvniť, ako si zaistiť dobrú budúcnosť? Keby sme poznali odpovede na tieto otázky, je možné, že by sme sa zrejme trochu upokojili?
Táto otázka vyvstáva v každom, pretože sme predovšetkým zvieratá. V prírode existujú iba tri úrovne: neživá, rastlinná a živočíšna. A ľudský druh sa tiež radí k živočíšnej úrovni, len je rozvinutejší. Preto rovnako ako zvieratá predovšetkým potrebujeme jedlo, ktoré je pre život základné.
Ale v situácii s koronavírusom nás príroda očividne chce poučiť a kladie nám otázku z druhého konca: „Pre čo chcete žiť? Len z inštinktu sebazáchovy ako všetky zvieratá? Ale to nestačí! “
Zvieratá takto žiť môžu a nemusia sa starať o nič iného, ale my ľudia by sme sa mali začať pýtať, kvôli čomu žijeme. A to je už problém.
A preto prichádza koronavírus ako horký liek a pýta sa nás: „Prečo žijete? Neponáhľajte sa s odpoveďou, premýšľajte o tom. A ja vám pomôžem: zruším všetky umelé činnosti, ktoré ste si vymysleli, a to je 90% z vašej celkovej činnosti. 90% ste produkovali, predávali a vyhadzovali zdroje planéty. Pracovali ste jeden na druhého, aby ste neustále predávali a nakupovali, predávali a nakupovali – a nakoniec to vyhodili.“
Celá krajina sa stala skládkou odpadkov. Vytvorili sme systém, ktorý produkuje veci na vyhodenie, aby sme mali čo robiť. Bez tohto vyťaženia nemôžeme existovať. Zrazu ale prišiel koronavírus a zastavuje nás, takže sa už ďalej nemôžeme naháňať, predávať a nakupovať.
Akoby sa pýtal: „A čo budete robiť teraz?“ Premýšľajte o tom, prečo ste robili toto všetko, a uvidíte, že v tom nebolo nič užitočného. Už je načase, aby ste premýšľali o inom živote, o jeho zmysle, o tom, pre čo žijete.
Nemôžete budovať systém, ktorý funguje ako bežiaci pás, kde každý vyrába – vyrába – vyrába a posledný to zahodí, aby systém začal znovu vyrábať a nakoniec sa to rovnako vyhodilo. Takúto prácu nikto nepotrebuje. Základnou otázkou je, kvôli čomu človek žije? Kým na ňu neodpoviete, seďte doma a premýšľajte.
Pozrite sa, ako sa príroda s láskou stará ako matka alebo otec, rovnako ako si želá milujúci rodič, aby dieťa premýšľalo o živote, aby sa učilo. A ak teraz sedíš a staráš sa len o to, čo budeš zajtra jesť, potom začni premýšľať globálnejšie. Veď teraz nie si sám, kto takto sedí a nevie, čo má robiť, a to je presne to, čo ľudstvo potrebuje.
Preto sa tohto vírusu nebojím. Máme nádej! Ak dokážeme odpovedať, kvôli čomu žijeme, budeme existovať aj naďalej. Ak na túto otázku nájsť odpoveď nedokážeme, nie je dôvod pokračovať s existenciou.
Veď sa musím naďalej rozvíjať ako človek. Otázka o zmysle života je špecifickou výsadou človeka. A ak žijem bez tejto otázky, len kvôli existencii, moje otázky sú len živočíšne.