Niekedy sa ma pýtajú, ako správne pristupovať k smrti a ako sa zbaviť strachu zo smrti. Predovšetkým je nutné pochopiť, že strach zo smrti je prirodzený pocit, ktorý do nás vložila príroda.
Zo všetkého najviac si človek cení život, preto má strach, že oň príde. Len v stave hlbokého zúfalstva môžeme považovať smrť za vyslobodenie.
Človek po smrti nezmizne, naša vnútorná duchovná štruktúra nezomrie, ale pokračuje na svojej ceste od jedného stavu k druhému. Telo, naopak, patrí do úrovne živočíšnej, a preto zaniká.
V skutočnosti je všetko usporiadané podľa pôvodného plánu cieľa stvorenia: človek prežije svoj život a potom sa do určitej miery znovu spojí so spoločnou dušou. A v tomto spojení zostane až do ďalšej reinkarnácie.
Podať uspokojivé vysvetlenie nie je tak jednoduché, pretože okamžite vznikajú klamné paralely a analógie. Naše učenie je veda, ktorá skúma človeka a svet. A na základe svojho výskumu uvádza: nikto nezmizne a ani neodíde do neznáma.
Preto najlepšie, čo môžeme urobiť, je zaoberať sa tým, čo stojí za snahu nájsť pravý význam, vznešený, ale dosiahnuteľný cieľ. Potom uvidíme, že všetko je večné, dokonalé – pohybujeme sa iba z jednej úrovne do druhej. Toto možno nazvať reštartom, nie smrťou.