Príroda nás chráni, vytvára utajenie, to znamená, že sa naše pôsobenie na prírodu prejavuje iba v miere nášho vnútorného vývoja.
Ako milosrdný sudca, ktorý pri stanovení trestu berie do úvahy nielen samotné previnenie, ale aj naše schopnosti, chápanie a uvedomenie.
Príroda akoby prenášala naše negatívne účinky cez filter a postupne ich oslabovala. V dôsledku toho máme na prírodu len veľmi malý vplyv a len v určitej forme – a to len kvôli tomu, aby sme sa mohli poučiť a pochopiť, že na ňu skutočne pôsobíme.
Predovšetkým je človek povinný v prírode zaujať integrálnu účasť na ľudskej úrovni, to znamená vo vzťahu k vlastnému druhu, pričom každý musí pochopiť, že všetci sme jedno telo. Človek je povinný sa postarať o svoju nápravu a prestať dúfať, že mu pomôže ochrana prírody, ekológia: neživého, rastlinného a živočíšneho sveta. To je základný bod.
Ani recyklácia všetkého odpadu a jeho opätovné spracovanie, dokonca ani vyčistenie Atlantického oceánu od odpadu nám prírodu zachrániť nepomôže. Integrálny vzťah človeka k prírode sa odráža na úrovni myšlienok a túžob – v tom sa prejavuje naše hlavné pôsobenie na prírodu.
V prírode platí zákon všeobecného integrovaného vzťahu. Keď vlk zabije zviera a zožerie ju, robí tak z príkazu prírody, ktorá ho vedie k tomu, aby zabíjal chorého jedinca. Pokiaľ budú vyhubení všetci vlci v lese, potom ochorejú všetky zvieratá a les vymrie. V prírode každý žije pre druhých. Inštinktívne, bez toho aby o tom vedel. Vlk nevie, že žije preto, aby požieral choré zvieratá.
Ale ľudia nežijú preto, aby sa vzájomne pojedali. Vzájomne si škodia kvôli svojmu egoizmu. Namiesto „ochrany“ prírody na fyzickej úrovni sa musíme poučiť z jej intuitívneho správneho spojenia, v ktorom sa nachádzajú všetky časti prírody a založiť ľudskú spoločnosť na rovnakých zákonoch. To, čo živočíchy vykonávajú fyzickými činmi, musíme skúmať a vykonávať na duchovnej úrovni.
Myšlienky a túžby ľudí sa premietajú do nižšej úrovne ako aplikácia do neživého, rastlinného a živočíšneho sveta. Preto musíme vybudovať ľudskú spoločnosť v integrálnej forme a zaobchádzať s prírodou ako so spoločným systémom, ktorého sme súčasťou.
Človeku sa nerovnováha v prírode ukazuje preto, aby priviedol do rovnováhy sám seba. A potom túto rovnováhu aplikuje na prírodu a uvidí, že sa všetko navracia do rovnováhy. Ak sa človek napraví, Zem sa zmení na raj, na dokonalý systém.