Učitelia aj rodičia sa zhodujú na tom, že náš vzdelávací systém zďaleka nie je dokonalý. Jeden z dôvodov spočíva v tom, že si na ministerstve školstva nesprávne predstavujú, aký by mal byť správny výsledok vzdelania.
Niektorí hovoria, že škola musí dieťaťu poskytovať vzdelanie a výchovou sa musia zaoberať rodičia. Iní namietajú, že výchovu nemožno nechávať iba na rodičoch. Avšak „zlatý stred“ k tejto otázke doteraz nenašli.
Myslím si, že za správny výsledok možno považovať, keď po ukončení školy študenti na isto vedia, že hlavnou prioritou v živote je jednota. Jednota národa, jednota spoločnosti, jednota štátu. A ako sily, tak i prostriedky je potrebné v prvom rade zameriavať na dosiahnutie a zachovanie tejto jednoty.
A táto jednota musí byť budovaná na základe lásky k blížnemu. Alebo aspoň na dobrých a láskavých vzťahoch. Za úspech možno považovať už to, ak tento postoj dokážeme zaviesť do vedomia človeka. Jediným problémom je, že o láske k blížnemu nechce nikto z nás počuť. Deti nevidia u dospelých taký príklad a samy sa ho naučiť nemôžu.
Aby sa zmenila situácia, v škole musia pôsobiť odborníci, ktorí vedia, čo predstavuje prirodzenosť človeka a ako s ňou správne pracovať. Títo odborníci budú schopní vysvetliť deťom (a v prvom rade ich rodičom), že jednota je v rozpore s ľudskou prirodzenosťou, pretože ľudská prirodzenosť je sebecká. Preto vždy pri budovaní vzťahov s ostatnými vychádzame zo získania výhod. To, čo mne nakoniec poskytne potešenie prijímam a všetko ostatné odstrkujem. A práve toto správanie mi v živote vytvára problémy.
Veď ego oddeľuje človeka od ostatných, bráni mu vo vytváraní normálnych, dobrých vzájomných vzťahoch založených na bratskej láske. A napriek tomu sa to môže zmeniť.
Je možné sa naučiť jednať nehľadiac na egoistický program, ktorý je v nás založený. A toho sa dosahuje práve vďaka zblížení sa človeka s ostatnými. Zblíženie do takej miery, že sa stane žiadúcim.
A práve takéto znalosti musia deti nadobudnúť v škole.