Svet sa dostal do takého zložitého stavu, že bude nútený pristúpiť na zjednotenie bez ohľadu na to, či si to želá alebo nie. Je nám to nanútené zhora, a ak sa nechceme zjednotiť, zjednotenie sa aj napriek tomu začne uskutočňovať. My sa však budeme cítiť v rozpore s ním a privoláme na seba veľké utrpenie a nešťastie.
Je to ako vzťah rodičov k deťom: ak sú deti priateľské a poslušné, rodičia sú k nim láskaví. Ak sa však správajú zle, rodičia ich musia potrestať, aby ich napravili, a deti to pociťujú ako krivdu a zlo.
V súčasnosti sa nachádzame v zvláštnej situácii: prvýkrát v histórii prechádza ľudská spoločnosť všeobecnou transformáciou. Epidémia koronavírusu je rozsahom neporovnateľná dokonca aj s druhou svetovou vojnou a šíri sa po celom svete. Okrem epidémií prichádzajú aj iné pohromy: klimatické katastrofy a iné extrémne udalosti, ktoré nás nútia, aby sme sa viac spojili a čelili ranám prírody, t. j. Stvoriteľa.
Nie je to len epidémia, ale začiatok novej éry, ktorá nás bude čoraz viac „vyvažovať“, aby nás priviedla do správneho stavu, pocitu spojenia a vzájomnej závislosti. Už teraz môžeme pozorovať, ako sa situácia za posledný rok zmenila: turisti už necestujú po celom svete. Každý sa skrýva vo svojom kúte.
Hoci stále dúfame, že sa vrátime ku starému spôsobu života, ten už taký nebude. Nebudeme potrebovať toľko lietadiel a lodí a vo svete sa toho veľa zmení. Problémy nezmiznú, kým nebudeme mať správne spojenie. Keď bude spojenie správne a povedie k jednote a zlúčeniu, nie k obohacovaniu sa na úkor iného, potom bude systém fungovať. Inak nie. Tak nás tomu naučí vyššia sila.
Stvoriteľ zastaví všetky naše egoistické aktivity, kým sa na príklade spoločného systému na celom svete postupne nenaučíme, ako správne pracovať s naším sebectvom. Už nám viac nedovolí správať sa zle.
V posledných sto rokoch nám Stvoriteľ umožnil vybudovať globálne, medzinárodné systémy na celom svete na materiálnej úrovni: internet, priemyselná spolupráca, cestovný ruch, medzinárodná komunikácia. A teraz sa musíme naučiť, ako máme s týmito systémami správne pracovať: pre blaho nás všetkých a pre lásku ku Stvoriteľovi.
Forma správneho spojenia spočíva v tom, že sa každý snaží postarať o toho druhého, ako sú spojení muž a žena, plus a mínus. Musím teda zistiť, čo chýba druhému, ako mu môžem pomôcť. A rovnaké potreby skúma aj on u mňa.
Je to v rozpore s naším sebectvom, pretože inak uzatvárame spojenectvo, aby sme na sebe zarobili. Vývoj však dospel do bodu, keď tento prístup už nefunguje. Sebecké aliancie už nie sú také výhodné ako kedysi.
A preto sa tieto systémy pokazia a zastavia, kým nepochopíme, v akej podobe by mali fungovať. Doteraz sme sa rozvíjali sebecky, ale teraz je čas napraviť to, čo sme spôsobili. A to všetko sa stane v nasledujúcich rokoch.