Keď sa raz rozhorí oheň lásky, pohltí človeka, vynesie ho do neba, osvieti a naplní zmyslom celý jeho život. Počiatočné „palivo“, ktoré poskytuje príroda vo forme hormónov a neurotransmiterov, však z dlhodobého hľadiska nestačí.
Podľa biológov ich pôsobenie pretrváva tak tri roky. Je to obdobie nevyhnutné pre pokračovanie ľudského rodu, keď muž stráži a chráni ženu počas tehotenstva a potom sa o ňu stará počas dvoch rokov dojčenia.
Bolo by však nesprávne tvrdiť, že po troch rokoch oheň lásky určite vyhasne. Nie nadarmo je človek obdarený rozumom a s jeho pomocou dokáže nedovoliť citom ochladnúť.
Predovšetkým musíme zistiť, prečo prirodzená príťažlivosť stratila svoju silu. Príčinou môže byť fyziologický problém, ale myslím si, že 90 % párov má skôr problémy psychického charakteru. A ak je to skutočne vecou psychológie, potom máme všetko vo svojich rukách. V tomto prípade hra rieši všetko. Ako to funguje? Viac o tom za chvíľu.
Samozrejme, okrem psychológie sú podstatné aj sexuálne vzťahy medzi mužom a ženou. A tie je potrebné podporovať a rozvíjať, pretože vytvárajú pocit vzájomnosti medzi partnermi, bez ktorého rodina nemôže existovať. Bez pocitu spolupatričnosti sa rodina rýchlo zmení na formálny zväzok. Takýmto spôsobom fungujeme. Pre pocit spolupatričnosti a partnerstva potrebujú manželia fyzické spojenie. A tak je plnenie príslovečných „manželských povinností“ dôležitou súčasťou šťastnej rodiny.
A staršie páry môžu len tak sedieť a objímať sa. Tento blízky fyzický kontakt je úplne postačujúci na udržanie pocitu spolupatričnosti.
Naším hlavným problémom je, že každý aspekt života, ktorý neobnovujeme, sa stáva rutinou. To sa deje vo všetkých oblastiach. Len deti nám zakaždým dajú niečo nové, a preto ich stále milujeme. Ak by sa nemenili, stratili by sme o ne záujem. Ale stále rastú a nenechávajú nás v pokoji, pretože prebúdzajú dieťa, ktoré je v každom z nás.
Ale vo vzťahu medzi manželmi nemáme tento prirodzený podnet, takže strácame záujem jeden o druhého a pozeráme sa na seba ako na kus nábytku. Čo robiť v takomto prípade? Skúste vnútorne „vymeniť nábytok“. A najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je hra. Táto hra osvieži vyhasínajúce city a človek môže byť opäť očarený svojím partnerom.
Potrebná je len obojstranná túžba a ochota manželov urobiť vzájomné ústupky. Samozrejme, nie je to úplne jednoduché. Koniec koncov, egoizmus každého z nich bude proti a nedovolí vstup na svoje „územie“. Ak sa však manželia navzájom podporujú, vyčlenia si a vytvoria spoločné „územie“, kde sa stanú nerozlučným celkom. Ako dva kruhy, ktoré sa navzájom prelínajú.
A potom uvidia, ako sa ich cit neustále obnovuje. A čo ich prekvapí najviac – ich egoizmus, ktorý im spočiatku bránil v zblížení, sa zmení na pomocníka. Keď ho v hre prekonajú, budú ho partneri považovať za nevyhnutný faktor pri obnove vzťahu. Bude to akási „pomoc od protikladného“.
V takomto stále sa obnovujúcom vzťahu budeme vnímať oveľa intenzívnejšie potešenie. K fyzickému pocitu sa totiž pridá aj ľudský, duchovný pôžitok.
Vo fyzickom spojení zrazu pocítime niečo viac – rozkoš vyššieho stupňa, ktorá sa rozvíja a vyviera z nášho vnútra. Je prenikavejšia, ostrejšia, akoby miznúca, ale hrejivá vo vnútri, ako iskra vyššieho svetla, ktorá prebleskuje v našom spojení. Dospeli sme k nemu totiž ústupkami v záujme jednoty na ľudskej úrovni a chceme len pridať fyzickú zložku, aby bol obraz úplný.
Ako dlho môže v tomto prípade trvať láska medzi partnermi? Vyskúšajte to a posúďte sami.