Čoraz častejšie počúvam o zhoršujúcej sa hospodárskej situácii v Európe. Priatelia a študenti z celého kontinentu mi hovoria, že život v ich krajine sa zhoršuje, že je čoraz ťažšie zarobiť si na živobytie, a že strácajú nádej. Upozorňujem na to už niekoľko rokov. Riešením je však to, čo bolo vždy – prevýchova od sebestredného postoja, ku ktorému sa Európania prihlásili, k postoju ústretovému a ohľaduplnému. To je pre kontinent jediné východisko.
V súčasnosti nie je dôvod na to, aby sa situácia zlepšila. Správy o rastúcich cenách bývania a výrobkov v Českej republike, o migrácii za prácou z Maďarska, o rastúcej nerovnosti medzi vnútrozemím Španielska a jeho pobrežnými oblasťami a o ďalších nespočetných problémoch, o ktorých som sa dopočul, ani len nezachytávajú tie na povrchu. Okrem toho, boj krajín „druhej a tretej úrovne“ v Európe proti bohatým európskym krajinám, nepomáha ani utláčateľom, ani utláčaným. Európske krajiny sú ohrozené vojnou a prisťahovalcami, ktorí prúdia na kontinent, čo situáciu len zhoršuje. Čo budú robiť teraz, keď sa európske hospodárstvo zastavuje? Ak k tomu, ako „čerešničku na torte“, pridáme tzv. koronavírus, máme pred sebou veľmi neistú a nestabilnú situáciu.
Nie som optimista, ale kým existuje nádej, musíme sa snažiť vysvetliť jedinú cestu z tejto zostupnej špirály. Európu možno zachrániť len vtedy, ak ľudia a národy prestanú sledovať len svoj osobný prospech. V ekonomike, kde na sebe všetko závisí, pojem „osobný zisk“ jednoducho neexistuje. „Vzájomná závislosť“ a „osobný“ sú v istom zmysle oxymoron.
Nikto nemôže Európe hovoriť, čo má robiť, musí vziať svoj život do vlastných rúk. Musí však brať do úvahy životy úplne všetkých, nielen tých v bohatých krajinách, inak zničí všetky životy. Európa sa musí naučiť, čo znamená byť ohľaduplný a zabezpečiť, aby každý, naozaj každý, mal to, čo potrebuje. Ak má byť spoločným trhom, ako o sebe tvrdí, musí sa aj postarať o spoločné všeobecné blaho. Načo je inak spoločný trh?
Aby existoval (skutočne) spoločný trh, musí existovať spoločný záujem. To znamená, že Európa musí v prvom rade zastaviť prílev ľudí z celého sveta, najmä z Ázie a Afriky. Ich záujmy sú veľmi odlišné od európskych a ich kultúra nemá s európskou nič spoločné. Európa v súčasnosti nedokáže uniesť inváziu cudzincov, ktorí menia jej kultúrne a náboženské zloženie, a to popri hospodárskych a sociálnych problémoch, ktoré už má.
Okrem toho musí po zastavení prílevu migrantov zabezpečiť, aby mal každý v Európe minimálne a dôstojné životné podmienky. Ak sa zanedbá jedna časť európskeho trhu, celé usporiadanie sa zrúti ako domček z kariet.
Po tretie, musí byť samozrejmosťou postarať sa o všetkých, rovnako ako sa neopúšťa blízky člen rodiny. Takéto kroky si však vyžadujú, aby Európa prekonala stáročia vojen, sprisahaní a zlej krvi medzi krajinami. Nesmieme zabúdať, že obe doterajšie svetové vojny sa začali v Európe, a to z pádnych dôvodov. Toto je výchova, o ktorej som hovoril na začiatku tohto článku: výchova k vzájomnej zodpovednosti, dôvere a dobrej vôli.
Trvalá zmena môže byť len výsledkom dôkladného vzdelávacieho procesu. Ak sa na tom zhodnú všetky krajiny, Európa môže z tejto výzvy vyjsť víťazne. Na druhej strane, ak umožní krajinám, aby sa vzdali vzájomnej zodpovednosti, alebo umožní, aby sa sem naďalej hrnuli cudzinci, je odsúdená na zánik. Nebude trvať dlho a o osude Európy sa rozhodne, či už tak alebo onak.