Od druhej svetovej vojny je Amerika prakticky nepretržite zapojená do nejakého druhu vojny. Kórea, Vietnam, Irak, Afganistan, nehovoriac o zasahovaní na Kube a nespočetných ďalších otvorených a skrytých vojenských a politických situáciách, v ktorých sa Amerika angažovala v iných krajinách. Americká prezývka „svetový policajt“, ako ju nazval jeden článok v denníku The New York Times, má svoje opodstatnenie. Iróniou je, že Amerika to všetko robí len preto, aby dosiahla mier a pokoj. Keby mohla, tak by sa do toho nemiešala, ako to urobila na začiatku druhej svetovej vojny. Bolo by to pre Ameriku skutočne najlepšie rozhodnutie.
S dvoma poslušnými susedmi, Kanadou na severe a Mexikom na juhu, oceánom na západe a oceánom na východe, sa USA nemusia príliš obávať. Je to obrovská krajina so stovkami miliónov ľudí, robustnými výrobnými procesmi, najvyspelejšími vedeckými inštitúciami a zariadeniami na svete a bohatými prírodnými zdrojmi. Ak môže byť nejaká krajina sebestačná, sú to práve Spojené štáty.
Američania sú nabádaní, aby sa zaoberali predovšetkým, ak nie výlučne, Amerikou. O zvyšku sveta sa dozvedajú veľmi málo – a ja chápem prečo. Keby sa ostatné svetové mocnosti nesnažili spochybniť pozíciu Ameriky ako svetového lídra, pravdepodobne by sa rozhodla do globálnych záležitostí nezasahovať.
Napriek všetkému úsiliu sú však USA pre mnohých ľudí stále vysnívanou krajinou. Preto je napriek sociálnej kríze a (relatívnej) ekonomickej slabosti stále takým lákadlom pre milióny prisťahovalcov, ktorí prekonajú tisíce kilometrov, aby sa tam z Latinskej Ameriky dostali. To je tiež dôvod, prečo by sa takmer každý vedec chcel za vhodných podmienok presťahovať do USA.
Čo sa týka zvyšku sveta, situácia je oveľa neistejšia. Čína sa stavia proti Rusku a nárokuje si rozsiahle územia. Ľstivo posiela čínskych robotníkov, aby sa usadili v týchto oblastiach a oženili sa s miestnymi Ruskami. To sa v budúcnosti stane veľkým problémom.
Je tu aj otázka moslimských oblastí na juhu Ruska a južne od Ruska, ktoré sa teraz možno budú snažiť uzavrieť spojenectvo s Afganistanom, a budú pre Rusko predstavovať problém. Rusko v budúcnosti nebude môcť kontrolovať republiky, ktoré boli predtým súčasťou Sovietskeho zväzu. Medzi týmito tromi oblasťami, Ruskom, Čínou a rastúcou dominanciou islamu, vnímam budúce nebezpečenstvo.
Samozrejme, nie len tam. V dnešnej ľudskej spoločnosti, v ktorej dominuje ego, sa zdá, že existuje aj také napätie, ktoré sa dlho považovalo za prekonané. Jedným z príkladov je nedávna roztržka medzi Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a USA v súvislosti s dohodou o jadrových ponorkách s Austráliou, a mám pocit, že v tejto oblasti nás toho čaká ešte viac.
Napriek hroziacemu nebezpečenstvu môžeme celosvetovej explózii zabrániť, ak budeme chcieť. Môžeme sa rozhodnúť, že dve svetové vojny už stačili a že chceme, aby sa ľudstvo uberalo iným smerom. Smerom, ktorý je ohľaduplnejší a založený na spolupráci. Ale chceme to? Momentálne to tak nevyzerá.