V novembri sa začalo nákupné šialenstvo. Každý sa snaží „chytiť“ najlepšiu akciu skôr ako ostatní, získať najúžasnejšiu cenu a všetkým o nej povedať. Teraz, keď sa väčšina nákupov uskutočňuje online, sa z toho stala celosvetová mánia a každý chce kúsok koláča, aj keď ten príde niekoľko týždňov po tom, čo ste si ho objednali. Prial by som si, aby to ľudí robilo šťastnými, ale nie je to tak. V najlepšom prípade to len na pár hodín zakryje prázdnotu.
Chápem to pokušenie. Nie je ľahké odolať nakupovaniu, keď všetci hovoria o tom, čo si kúpili, a inzerenti vás zaplavujú reklamami hovoriacimi o znížení cien pri tej či onej príležitosti. Aj ja sa do toho občas dostanem. Mojou osobnou slabosťou je kuchynský riad. Kupujem si najrôznejšie spotrebiče na varenie, ohrievanie, krájanie a chladenie potravín, hoci v skutočnosti nerád varím.
Väčšina z nás je taká. Väčšinou kupujeme výrobky, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme, a za cenu, ktorá nie je práve najvýhodnejšia. Jedinou útechou nám je, že sme nestratili tvár a neodklonili sa od stáda.
Za tým všetkým nie je nič iné ako ego. Je to boj medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Oni vám hovoria: „Veď je to skoro krádež! Zvyčajne to stojí 100 dolárov a ja to prakticky rozdávam za 20!“ Takže kupujete a ste šťastní, pretože si myslíte, že ste všetkých oklamali a porazili systém. Pravda, máte päť krabíc nových topánok, ktoré nikdy neotvoríte, pretože budúci rok kúpite ďalších päť krabíc, a dovtedy budete nosiť možno dve, ale zatiaľ sa cítite chytrejší ako všetci ostatní a ste spokojní.
Toto nadmerné nakupovanie nie je len hlúpe, ale je to aj zločin proti planéte. Preto vyrábame dvakrát viac, ako potrebujeme, a prebytky vyhadzujeme do koša. Zatiaľ čo naše malicherné ego zapĺňa oceány plastom, klameme sami seba a myslíme si, že sme prekabátili ostatných, ale výsmech patrí vždy nám.
Mali by sme aspoň vedieť, odkiaľ to všetko pochádza. Dnešný svet je chladný a bezcitný. Cítime sa osamelí a neistí, a tak si kupujeme výrobky a prchavé potešenia, aby sme si to vynahradili. Keby sme mali priateľov a rodinu, na ktorých nám záleží, a ktorým záleží na nás, radšej by sme trávili čas s nimi a neklikli by sme už na jediný odkaz na internetovom obchode, ktorý nám vlastne nemá čo ponúknuť.
Teraz sme sa vďaka našej chamtivosti dostali do stavu, keď ceny rastú, lode uviazli na mori, pretože nemôžu zakotviť a vyložiť tovar, a ceny benzínu a dopravy prudko stúpajú. Okrem toho nedostatok počítačových čipov zastavil výrobné linky automobiliek a iných výrobcov na celom svete. Zdá sa, že sme nakupovali, až kým sme „nepadli“.
Dúfajme, že teraz začneme hľadať radosť v ľuďoch okolo nás, v zblížení s rodinou a priateľmi a v budovaní solidarity v našich komunitách. Je načase v komunikácii prekročiť hranicu našej „kože“ a začať hľadať zmysel a radosť v spojení od srdca k srdcu.