Situácia sa každým ďalším dňom zhoršuje. Všade narastá násilie, ľudia sa necítia bezpečne, počet depresií prudko stúpa a počet úmrtí na predávkovanie dosiahol nepredstaviteľné čísla, pretože ľudia nemajú kam pred utrpením utiecť. Len počas minulého roka prišlo o život v dôsledku predávkovania drogami viac ako 100 000 Američanov. Okrem toho sa celkový počet ľudí, ktorí zomreli v dôsledku zneužívania drog, za posledných päť rokov zdvojnásobil. Existuje len jeden spôsob, ako to zastaviť: začať monitorovať to, čím kŕmime ľudské mysle. Nazvime to cenzúrou, monitorovaním, reguláciou alebo akokoľvek inak, ale nedostatok kontroly nad obsahom, ktorý ľudia konzumujú, spôsobuje, že konajú spôsobom, ktorý ich nakoniec zabije.
Ešte pred niekoľkými storočiami boli za výchovu detí zodpovední výlučne rodičia. Od priemyselnej revolúcie sa začali rozvíjať školy a zodpovednosť za výchovu detí začal preberať štát, zatiaľ čo schopnosť rodičov určovať výchovu svojich detí slabla.
Keď sa v 50. rokoch 20. storočia začali rozvíjať masmédiá, deti začali dostávať veľkú časť svojej „výchovy“ zo zábavných a spravodajských kanálov, a dokonca aj školy začali strácať kontrolu nad výchovou. Médiá prenikli do našich domovov, pričom sa v nich vysielali akékoľvek správy, ktoré sa rozhodli ukázať malým a vnímavým deťom, ako aj nič netušiacim dospelým, a my sme začali byť „poučovaní“ prostredníctvom „the tube“ – trubice, ako sa vtedy nazývali televízory.
Ale od začiatku roku 2010, keď sa smartfóny stali všadeprítomnými, sme stratili všetku kontrolu nad tým, čo ľudia všetkých vekových kategórií konzumujú. Nevieme, čomu sú vystavené naše deti. Aj keď materiály, ktorým sme vystavení my dospelí, nás ovplyvňujú spôsobom, ktorý si nevšímame, môžeme si len predstaviť, čo to robí s nevinnou a otvorenou mysľou našich detí.
Nech už vstrebávajú čokoľvek, zabíja ich to. Stávajú sa násilnými, depresívnymi, apatickými, sociálne izolovanými, narcistickými, s tendenciami k samovražde. A práve tie si berú životy státisícov, prevažne mladých ľudí. Úmrtia mladých boli jedinou príčinou poklesu priemernej dĺžky života v USA pred príchodom koronavírusu a nákaza toto znižovanie len urýchlila. Je načase zakročiť a zvrátiť tento neblahý vývoj.
Myslím si, že všetok obsah na sociálnych sieťach, internetových stránkach, televíznych kanáloch a v rozhlase musí byť monitorovaný prísnymi nariadeniami o tom, čo je dovolené a čo nie. Nehovorím o politickom obsahu, ale o obsahu, ktorý podporuje násilie, zneužívanie návykových látok a narcizmus. My ľudia, a predovšetkým deti, sa učíme príkladom. Keď deti vidia negatívne a asociálne správanie, stanú sa z nich negatívni a asociálni ľudia.
Rodičia nemôžu kontrolovať, čo ich deti absorbujú z médií. Sú zaneprázdnení prácou, často vo viacerých zamestnaniach, snažia sa uživiť svoje rodiny a ich deti sú na mnoho hodín ponechané samé na seba. Vtedy sú najzraniteľnejšie, pretože práve vtedy konzumujú škodlivý obsah z médií.
Namiesto toho súčasného by médiá mali zobrazovať obsah, ktorý podporuje priateľstvo, starostlivosť a sociálnu zodpovednosť. Ak si myslíte, že takýto obsah predstavuje vymývanie mozgov, položte si otázku, či obsah, ktorý vidíme teraz, s extrémnym násilím a adoráciou egoizmu, nie je tiež takým vymývaním.
Je pochopiteľné, že sa nám tento typ médií páči. Koniec koncov, „sklon ľudského srdca je zlý od mladosti“, hovorí nám Biblia a my vieme, že je to pravda. Preto prirodzene prijímame protagonistov, ktorí oslavujú sami seba, a máme tendenciu preberať ich hodnoty.
Dospeli sme však do bodu, keď je naša skazená prirodzenosť taká škodlivá, že musíme nájsť spôsob, ako ju potlačiť. Preto musíme pestovať vzájomnú ohľaduplnosť medzi ľuďmi. Nehovorím o láske k druhým, to by som asi žiadal priveľa, ale jednoducho o základnej ohľaduplnosti ku každému človeku. Aj keby sme dosiahli len toto, bude to obrovský pokrok.
V súčasnosti je to tak, že chcem, aby všetci tancovali ako ja pískam. Ale keďže to chce predsa každý, a nikto nechce tancovať na melódiu niekoho iného, spoločnosť sa rozpadá. Práve toho sme teraz svedkami. Ak to tak necháme – padneme. Veľmi skoro, veľmi nízko a nebude to už možné zastaviť.