„Experti“ a odborníci nás neustále varujú, že čoskoro nebude dostatok potravín, aby sa ľudstvo nasýtilo, ani dostatok vody na pitie. Pamätáte si na „ropný rekord“, keď nás mnohí „odborníci“ varovali, že ropa čoskoro dôjde, ceny benzínu prudko stúpnu a na pumpách sa budú stáť kilometrové rady? Prečo sa o tom teraz nikto nezmieňuje? Nikdy to nebola pravda. Bol to užitočný príbeh, ktorý sa svetu rozprával, aby sa podporili záujmy určitých mimoriadne vplyvných ľudí a korporácií, ale akonáhle sa tento „fakt“ stal nepotrebným, zmizol z radaru.
To isté platí aj o nedostatku potravín a vody: ide o falošný, človekom spôsobený nedostatok, ktorý je podporovaný s cieľom uspokojiť záujmy tých, ktorí riadia svet. Hlad na Zemi je skutočný, ale „skutočný príbeh“ za ním nie je o nedostatku, ale o krutosti a chamtivosti.
Takmer päťdesiat percent potravín, ktoré vyprodukujeme, sa vyhodí, aby sa udržali čo najvyššie ceny potravín a zisky z nich. Zamyslite sa na chvíľu nad týmto číslom. Ak vyhodíme polovicu potravín, ktoré vyprodukujeme, a väčšina sveta má stále dostatok jedla, znamená to, že už dnes, pri súčasnom tempe produkcie potravín, môžeme nakŕmiť dvojnásobok svetovej populácie.
Ak by sme znížili produkciu o polovicu, ale zároveň zabezpečili, aby každý dostal svoje potraviny, mohli by sme znížiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy tak drasticky, že by to ďaleko prekonalo aj tie najväčšie nádeje zástancov zmeny klímy. Navyše by to ani nevyžadovalo žiadne úsilie. Naopak, urobili by sme menej a dosiahli oveľa viac.
To isté platí aj o hlade. Mohli by sme ľahko zabezpečiť dostatok potravín a čerstvej vody pre všetkých. Problémom je, že na niektorých miestach sa provízie z predaja potravín až tak nevyplácajú, a ísť tam, kde sa zisky nezvyšujú, sa nikomu nechce.
Hlad je navyše dobrý pre politiku: umožňuje „krvácajúcim slniečkárom“ a iným dobrodincom navštevovať postihnuté oblasti s kamerovými štábmi a dokumentovať, ako „pomáhajú“ chudobným a umierajúcim. Hlad sa vypláca, ale nie hladným, ale bohatým, ktorí ho vytvárajú a udržiavajú. Hlad robí viac ako PR. Je skvelý na presadzovanie programov, ktoré posilňujú mocných a oslabujú slabých, a na ovládanie politiky podriadených krajín.
Nikoho nebolí, že hladní a chorí trpia a umierajú. Neubližuje to nikomu okrem chorých a hladných, ktorí ale nemajú silu a moc to zmeniť.
Nie je to tak, že by moje slová zmenili správanie ľudí; zlá vôľa je zakorenená na dne našich sŕdc. Ak však takéto príspevky dokážu ľuďom aspoň otvoriť oči, aby videli realitu takú, aká je, je nádej, že sa niečo začne meniť.
V tejto chvíli nemôžeme urobiť nič viac, než si uvedomiť pravdu. Ale zatiaľ to stačí na to, aby sme začali zmenu. Ak si dostatočný počet ľudí uvedomí, akí sme sa všetci stali zlí, a z celého srdca našu ničomnosť zavrhne, spustí sa snehová guľa.
Uvedomenie – musíme sa sústrediť na to, aby sme si uvedomili svoju pokrivenú, skazenú povahu až do bodu, keď ju začneme nenávidieť. Tak ako sa vyhýbame všetkému, čo je nám odporné, budeme utekať aj pred sebou samými. Namiesto toho, aby sme sa snažili zneužívať všetko stvorenie, začneme sa predovšetkým pýtať, prečo bolo vôbec všetko stvorené.
Nemusíme sa starať o to, čo jesť, ale čím byť! Keď nás trápia otázky o zmysle života, prestaneme byť panovační a začneme počúvať. Namiesto toho, aby sme len hovorili, začneme sa spolu rozprávať. Vtedy sa začína skutočný rast.
Snaha prinútiť sa zmeniť svoje správanie je beznádejná. Keď sa však povznesieme nad úroveň hmotnej nadvlády, dáme náš materiálny svet do poriadku, rovnako ako budeme zamestnaní poznávaním zmyslu života namiesto toho, aby sme sa snažili iným život odopierať.