Raz som sa rozprával s Jane Goodallovou, ktorá už 45 rokov skúma život šimpanzov v Národnom parku Gombe Stream v Tanzánii. Takmer dva roky žila medzi šimpanzmi, ktoré ju prijali do svojej svorky. A ja som sa jej spýtal: aký je váš hlavný pocit zo života medzi šimpanzmi, v pralese, kde nie sú ľudia a šimpanzy vás prijali za svoju?
A ona odpovedala: „Láska je to, čo som medzi nimi cítila. Môžu na seba neustále kričať a vymýšľať si, ale to všetko len preto, aby prebudili lásku. A to isté som začala objavovať aj pri stromoch, v lese, na oblohe, na zemi…“
Keď Jane prišla z mestskej džungle do tej africkej, bez toho, aby bola sentimentálna, postupne zistila, že celá príroda je plná lásky. A mala úplnú pravdu.
Lásku si za peniaze nekúpiš
Tu však narážame na veľký problém. Láska existuje v prírode, ale ako ju môžeme dosiahnuť navzájom medzi sebou? A ak nie lásku, tak aspoň dobré vzťahy, bez ktorých ľudstvo jednoducho nemôže ďalej existovať. Láska sa nedá vynútiť. Môžem zaplatiť a kúpiť si čokoľvek okrem lásky. Za peniaze môžete získať ústretový prístup, úctu, ale láska je veľmi zvláštny cit, ktorý sa odlišuje od všetkých ostatných ľudských citov.
Dobré vzťahy medzi ľuďmi vznikajú vtedy, keď sa navzájom potrebujú a po vzájomnej dohode sa využívajú na dosiahnutie niektorých svojich cieľov. Týmto spôsobom môže medzi nimi vzniknúť vzájomná dôvera. Ale len čo niekto dostane viac peňazí alebo viac uspokojenia a potešenia, všetka dôvera a oddanosť sa môže okamžite vytratiť. Takýchto príkladov je v živote veľa.
A toto naše správanie nakoniec viedlo k tomu, že sme sa postavili proti sebe s jadrovými bombami za chrbtom. A vo vesmíre krúžia satelity nabité zbraňami, pripravené na okamžité použitie. O konvenčných zbraniach ani nehovoriac. Ak k tomu pripočítame medzinárodný terorizmus, miestne vojny a kriminalitu, vidíme, že máme všetky dôvody vážne sa obávať o svoje životy.
Kým sa život neskončí
Obraz však nebude vyzerať tak pochmúrne, ak pochopíme jeho príčinu. Došli sme až na okraj priepasti, aby sme od nej s hrôzou odišli – uvedomili sme si, že nemáme inú možnosť, ako zmeniť náš vzťah z nenávisti na lásku.
A toto už nie je nejaký osobný problém, ktorý sa dá len tak zahodiť. Žiadna krajina, bez ohľadu na to, ako je bohatá a rozvinutá, sa nedokáže vyrovnať s vonkajšími alebo vnútornými problémami spôsobenými nenávisťou. Prehlbujúca sa priepasť medzi bohatými a chudobnými skôr či neskôr povedie k tomu, že chudobní vyjdú do ulíc a budú rabovať bohatých, pričom sa rozpadne aj samotný štát.
Nezáleží na tom, koľko peňazí a potravín štáty nazhromaždili. Pri nedostatočnej vzájomnej účasti, ktorá medzi nami existuje, máme svet, v ktorom polovica jednoducho hladuje a druhá polovica vyhadzuje viac jedla, ako je potrebné na nakŕmenie prvej polovice. A nemôžu sa spolu dohodnúť, pretože na seba navzájom nemyslia.
Preto je dnes dosiahnutie univerzálnej lásky nielen krásnym sloganom, ale životnou nevyhnutnosťou. Nepáči sa vám slovo „láska“? Zdá sa vám to trochu otrepané? Potom ho nahraďte vzájomnou účasťou a starostlivosťou o toho druhého. Ide o to, že na to musíme prísť, inak sa život na Zemi skončí.
Sedem miliárd pohárov čaju
Ale ak je to všeobecný zákon ľudskej existencie, ako ho môžeme začať napĺňať? Aby som to dokázal, musím sa cítiť spojený s celým svetom. Nemusím každého poznať od videnia, ale vo vnútri by som mal cítiť, že sme spolu, a že mi na každom záleží rovnako ako na sebe.
Nalievam si pohár čaju a dávam pozor, aby si ho mohli dať aj ostatní. Do takej miery, že ak ho nebudú mať iní v takej miere, v akej ho chcú mať, nebudem ho mať ani ja. Ako matka, ktorá kým nenakŕmi svoje dieťa a nezabezpečí mu, aby bolo sýte, zdravé a šťastné, sa nemôže postarať o seba. Jednoducho nie je schopná myslieť na seba, pokiaľ ono niečo potrebuje. A my sa musíme naučiť, ako prejsť od úplného sebectva k tomuto opačnému stavu.
Koľko dobrých vecí môžeme urobiť spoločne?
Vidíme, že žijeme vo zvláštnych časoch. Ešte nikdy sa v našich dejinách nestalo, že by príroda, všetky vnútorné a vonkajšie podmienky od nás vyžadovali, aby sme sa zmenili. Vždy sme kráčali vpred so svojím rastúcim sebectvom, rozorávali sme tento svet a prispôsobovali si ho.
A teraz sa musíme prvýkrát v histórii prispôsobiť – poskytnúť si globálne a integrálne vzdelanie, ktoré nás naučí myslieť jeden na druhého a byť „dobrými deťmi“ ako v škôlke. Bez toho naša „škôlka“ už nemôže existovať, les z nej nevyrastie.
Ak sa obrátite na odborníkov: sociológov, psychológov, povedia vám, že musíme začať s malými skupinami. Mali by sme organizovať rozhovory, školenia, spoločné podujatia, aby ľudia videli, aké dobré je byť spolu, ako veľmi človeku prospieva, keď má okolo seba starostlivých ľudí. A koľko dobrých vecí môžeme robiť spolu: relaxovať, zabávať sa, podporovať sa navzájom.
Vďaka vzájomnej účasti – dobrému prepojeniu medzi nami, sa dokážeme oslobodiť od mnohých problémov a starostí. Vybudujeme nový priemysel – nie materiálny a technický, ale vnútorný, duchovný. Tak ako sme kedysi vybudovali moderný, technologický svet za cenu egoizmu, ktorý nás tlačil k vonkajšiemu rozvoju, teraz si vnútorným rozvojom vybudujeme nový svet medzi sebou – vnútorný svet.
Objavia sa nové technológie, všetky druhy inovácií – a to všetko vo vzájomnom vzťahu medzi nami. Uvidíme, že v týchto láskavých, dobrých vzťahoch sa nám otvára celý svet plný rozmanitých pocitov. A na tento kontakt nebudeme potrebovať internet ani iné komunikačné linky. Budeme navzájom prepojení na úrovni zmyslov. Až do takej miery, že sa začneme cítiť ako matka a dieťa.
Výsledkom bude, že každý sa stane každým! Každý bude zmyslovo spojený a začne cítiť, čo sa deje v iných i čo sa deje v ňom. Dosiahneme vzájomnú účasť a univerzálne, integrálne spojenie. A budeme môcť pocítiť to, o čom hovorila Jane Goodallová a mnohí ďalší, že láska je skutočne univerzálny, svetový zákon, ktorý v prírode existuje. A každý pocíti jej vnútornú silu i univerzálnu lásku, ktorá v prírode vládne.