Povedali mi, že spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Apple Steve Jobs napísal pred svojou smrťou list, v ktorom sa zamýšľal nad životom. Podľa tohto listu napísal: „Vážte si lásku ku svojej rodine, lásku k partnerovi, lásku k priateľom. …Boh nám dal zmysly, aby sme cítili lásku v srdci každého človeka, nie ilúzie, ktoré prináša bohatstvo. Bohatstvo, ktoré som získal vo svojom živote, si nemôžem vziať so sebou. To, čo si môžem vziať, sú len spomienky vyvolané láskou. To je to pravé bohatstvo, ktoré vás bude nasledovať, sprevádzať vás a dodávať vám silu a svetlo, aby ste mohli ísť ďalej.“
Skutočne, skôr ako človek zomrie, začne pociťovať niečo z pravdy. Blížiaca sa smrť ho núti vzdať sa svojho ega a umožňuje mu pravdu uvidieť.
Existuje hranica medzi starostlivosťou o seba a vynorením sa do úplne inej sféry, kde je prekypujúca láska. Ego nám bráni ju nájsť, pretože ono sa vždy pozerá dovnútra – na to, čo mám a čo môžem získať, a nie na to, čo tam vonku skutočne je. Preto keď ustúpi nabok, uvedomíme si, čo nám celý život chýbalo: svet plný lásky, ktorý existuje všade okolo nás.
Ego „zomiera“ tesne predtým, ako zomrie sám človek. Oslobodení z jeho pút si teraz môžeme ujasniť, že sme doteraz skutočne nemilovali a nevieme, čo je to skutočná láska. Je to smutný moment zúčtovania, keď si možno uvedomíme, že sme celý život mysleli len na seba.
Sú takí, ktorí ľuďom na smrteľnej posteli radia – a sám som toho bol svedkom, aby sme v tomto stave pili, fajčili, užívali si a brali si zo života čo najviac, kým ešte môžeme. Tento prístup je možno úprimný, ale nemyslím si, že prináša šťastie.
Musíme si uvedomiť, že duša sa nikdy neprestáva vyvíjať; pokračuje vo vývoji aj po fyzickom zániku človeka. Preto uvedomenie si skutočného významu lásky, že láska nie je o pocite vlastnej existencie, ale že existujem kvôli druhým, že ich uspokojenie ma robí šťastným, toto uvedomenie je neoceniteľné a večné.