Ešte sme neskončili s Deltou a prišiel Omikron. Nový kmeň koronavírusu je údajne päťkrát nákazlivejší, ale zatiaľ neexistujú dôkazy, že by u očkovaných ľudí spôsoboval závažnejšie ochorenia. Presnosť prírody je ohromujúca. Ako skúsený sudca nás trestá za všetky naše hriechy. Pôsobí to však skôr ako výchovné napomenutie riaditeľa školy než ako hnev pomstychtivého Boha. Jeho lekciou je jednota. Pokiaľ sa odmietame učiť, napomínajúci vírus bude čoraz vytrvalejší.
Od úsvitu civilizácie sa snažíme prekonať prírodu. To je asi také chytré, ako keď sa plod snaží premôcť svoju matku. Ale aj tak sme nikdy neboli múdri inak ako vo vlastných očiach.
A tak zatiaľ čo celá príroda funguje harmonicky, my zasahujeme do všetkých procesov, rozvraciame a narúšame prirodzený poriadok vecí, namiesto toho, aby sme sa k nemu pripojili a snažili sa vytvoriť pravidlá. Keď veci nefungujú tak, ako sme si mysleli, pretože stroj nemôže fungovať hneď po tom, ako ho rozbijete, snažíme sa ho opraviť a dokázať svoju vyššiu inteligenciu.
Tieto „výkony“ trhajú prepletené nitky prírody, ničia gobelín, ktorý nás všetkých drží, a spúšťajú mnohé nepriaznivé javy, ktoré zažívame. Posledným z týchto nepriaznivých javov je Covid, ale ak budeme naďalej ignorovať základné pravidlá prírody – vzájomnosť a rovnováhu – nebude to posledný a určite nie najhorší „výprask“, ktorý nám príroda uštedrí.
Ak chceme zmeniť smer a skutočne zlepšiť našu situáciu, musíme začať svojím postojom. Nemôžeme si zachovať egocentrický prístup a očakávať, že bude fungovať v prostredí, ktoré je určené pre blaho komunity.
Príroda je nedeliteľný celok. Jeho časti sú navzájom prepojené. Ak je jedna časť nefunkčná, je nefunkčná celá príroda. Preto príroda udržiava blaho všetkých svojich zložiek, nielen toho či onoho druhu zvierat, rastlín alebo nerastov.
Tento zákon reciprocity platí pre všetky druhy okrem človeka, čo znamená, že sme jediným nefunkčným prvkom v prírode. Inými slovami, všetky negatívne javy, ktoré zažívame, sú naším vlastným dielom, vytvorené naším egocentrickým myslením.
Preto, aby sme žili dobrý život, nemusíme meniť nič v samotnej realite, ale musíme zmeniť svoje myslenie. Ak budeme myslieť v zmysle jednoty, a nie individualizmu, budeme prospešní pre všetkých, vrátane seba. Ak budeme blaho ľudstva a prírody považovať za neoddeliteľnú súčasť nášho vlastného blaha, uvidíme realitu takú, aká je, a naše činy budú rovnako úspešné. Kolektívne myslenie je jediný spôsob, ako môžeme prospievať vo svete, ktorý je budovaný ako kolektívny. Náš súčasný prístup neprinesie nič iné ako deštrukciu.