Som hlboko znepokojený vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou. V oboch krajinách mám veľa študentov a priateľov a mám o nich veľké starosti. Mnohí z mojich študentov v Izraeli tiež s veľkým znepokojením sledujú, čo sa deje. Majú veľké obavy o svojich príbuzných, ktorí žijú na Ukrajine a v Rusku.
Moji študenti sú pre mňa ako moje deti. Cítim, ako ich a celý svet ovplyvňuje vyhrotená situácia medzi Ruskom a Ukrajinou, a to ma znepokojuje. A ja len dúfam, že boje, ktoré sa začali, nevyústia do rozsiahlej a veľmi krvavej vojny.
Rusi a Ukrajinci žijú vedľa seba už dlho, majú veľa spoločného a veľa toho spolu prežili. A bolí ma, keď vidím, že medzi týmito dvoma národmi vzplanula nezmieriteľná nenávisť. Vojna, ktorá sa začala medzi Ruskom a Ukrajinou, je viac ako len okupácia územia. Je to vojna o moc a zachovanie vlastnej dôstojnosti.
To všetko je dôsledkom egoizmu, ktorý existuje v každom národe a v súčasnosti sa rozrástol natoľko, že si vyžaduje uspokojenie aj za cenu krviprelievania. Ak teda v týchto národoch prevládne túžba zvíťaziť za každú cenu a presadiť svoju moc, uvidíme, že sa táto vojna stane začiatkom mnohých väčších či menších konfliktov medzi rôznymi národmi.
Koniec koncov, ak sa krajiny, ktoré sú si blízke, nedokážu medzi sebou dohodnúť a začnú vojnu, potom krajiny, ktoré sú už roky v konflikte, začnú viesť vojnu bez akéhokoľvek vonkajšieho dôvodu.
Keby to bolo možné, venoval by som všetku svoju energiu tomu, aby sme dokázali predísť konfliktom a dosiahnuť dohodu. Dnes sa už však Pandorina skrinka otvorila a keď sa obrovský kameň valí z hory, nedá sa už veľa urobiť. Môžeme len vyzvať strany, aby zastavili paľbu, prejavili zdržanlivosť a rozvážnosť. „Zakopte vojnovú sekeru a vyfajčite fajku mieru“.
Jediným skutočným riešením tejto situácie je – povzniesť sa nad svoj egoizmus, ktorý nás vedie k vyvolávaniu vojen. A modliť sa spolu s celým svetom, aby krajiny dokázali prekonať svoje rozdiely a dosiahnuť skutočnú a úprimnú dohodu. Lebo len v spojení sŕdc sa prejavuje veľká dobrá sila, Vyššia sila, a láskou zakrýva všetky krivdy.
V článku „Láska k blížnemu“ môj učiteľ Rabaš napísal: „Keď sa pozerám na spoločnosť ako celok, vidím utrpenie jednotlivca, choroby a bolesti spôsobené spoločnosťou, teda vojny medzi národmi. Ale okrem modlitby nemám čo dať.“
Všetci spoločne sa tiež musíme modliť k Vyššej moci, aby sme pochopili, že vojnou nič nedosiahneme. Aby nám dala silu povzniesť sa nad nenávisť a vzájomne sa zblížiť, aby sme sa cítili ako jedna rodina. Odhaliť, že všetci sme v skutočnosti jedna duša.