Po mesiaci vojny na Ukrajine sa očakáva bezprecedentná svetová potravinová kríza. Vývoz pšenice z Ruska a Ukrajiny spolu predstavuje takmer 30 % jej svetovej produkcie, pričom Rusko je i hlavným vývozcom hnojív na svete. Preto hrozí, že konflikt rýchlo rozpúta „dokonalú búrku“ v globálnom poľnohospodárstve, ktorá ovplyvní dostupnosť potravín a ich ceny. V podstate si však musíme uvedomiť, že hroziaci hlad nie je dôsledkom nedostatku potravín, ale dôsledkom nadmerného ľudského egoizmu.
Ak zvážime, že približne 45 miliónov ľudí na svete je už teraz na pokraji hladomoru a takmer 283 miliónov ľudí v 81 krajinách je vystavených vysokému riziku nedostatku potravín (podľa odhadov Svetového potravinového programu), prognóza do budúcnosti nie je sľubná. Energetická kríza a prudký nárast cien zemného plynu a ropy zasadili ťažký úder výrobe potravín a nákladom na dopravu.
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo predpovedá v najbližších mesiacoch nárast cien potravín najmenej o 20 %, a to naviac i v dôsledku prerušenia dodávok a zvýšenia
nákladov kvôli pandémie COVID-19. Očakáva sa, že situácia akútne zhorší globálnu potravinovú bezpečnosť a vyvolá sociálne nepokoje a nestabilitu.
Ak by svet pristupoval k problému potravinovej bezpečnosti správne, nemuselo by k vypuknutiu takejto krízy, ktorá ohrozuje zásoby, vďaka čomu by milióny ľudí mohli byť ohrozené hladom, dôjsť. Mohli sme k situácii pristúpiť zdravo a zhodnotiť, čo máme, koľko potrebujeme, komu chýba a ako najlepšie rozdeliť zdroje – ako v rodine.
Problém je v tom, že hoci svet je čoraz viac vzájomne závislý, zároveň sa čoraz viac rozdeľuje. Nikto v skutočnosti nemyslí na blaho iných. Na niektorých miestach sa dokonca pália základné obilniny, aby sa udržali vysoké ceny, čo spôsobuje, že ľudia na iných miestach doslova umierajú od hladu. Potravinová kríza, ktorej čelíme, teda nie je záležitosťou obmedzených zásob, ale nedostatku vzájomného záujmu a zodpovednosti medzi nami.
Toto nie je prvá potravinová kríza, ktorej svet čelí, a nebude ani posledná. Miliardy dolárov, ktoré dostali medzinárodné organizácie na boj proti hladu, by mohli niekoľkokrát nasýtiť celý svet, ale problém sa nerieši, pretože neexistuje skutočný záujem nájsť riešenie. Hlad je výnosný biznis a spôsob nadvlády. Tí, ktorí si z neho robia dojnú kravu, budú hladomor radi udržiavať. Iní sa pri chladnokrvnej analýze dokonca pozerajú na celosvetovú populáciu 8 miliárd ľudí a myslia si, že by bolo jednoduchšie a celkovo výhodnejšie zaoberať sa len polovičným počtom ľudí, tak ako to bolo pred sto rokmi, keď boli požiadavky na prírodné zdroje menšie.
Podľa môjho názoru, kým sa nezačneme vážne zaoberať podstatou problému, ktorou je egoizmus v ľudskej povahe a vojna medzi vlastným prospechom a spoločným záujmom, nenájdeme ani liek na naše problémy. Vyčerpali sme všetky možnosti. Iba pozdvihnutie sa nad sebecké záujmy v prospech spoločného prospechu môže ľudstvo ušetriť ďalších mnohých rokov zbytočného trápenia.
Potravinová kríza, ktorej čelíme, by nás mala prinútiť prehodnotiť naše priority, pokiaľ ide o riešenie globálnych problémov. Až keď ľudia pochopia, že každý člen spoločnosti je závislý od všetkých ostatných, a že svet je ako jedno telo, v ktorom vážna choroba niektorého z jeho orgánov ovplyvňuje celý systém až k prípadnému kolapsu, začneme sa meniť. Vtedy sa snáď začnú objavovať aj činy vzájomného záujmu a podporné systémy, ktoré vytvorí spoločenstvo, úrady a všetci zodpovední za vznik novej spoločnosti vzájomnej zodpovednosti. Ľudstvo jednoducho nemá inú možnosť, nemá iný spôsob, ako prežiť.