V posledných týždňoch noviny a vedecké časopisy oslavovali dokončenie mapovania ľudského genómu. Časopis Smithsonian Magazine vyhlásil: „Vedci rozlúštili chýbajúcich osem percent nášho genetického kódu, čím pripravili pôdu pre nové objavy v oblasti ľudskej evolúcie a chorôb.“ Časopis Time slávnostne citoval Evana Eichlera, jedného z vedúcich projektu mapovania: „Vzrušenie v genomickej a lekárskej komunite je citeľné. ‚Aleluja, konečne sme dokončili jeden ľudský genóm, ale
to najlepšie ešte len príde,‘ povedal Eichler počas brífingu. ‚Nikto by to nemal považovať za koniec, ale za začiatok transformácie nielen v genomickom výskume, ale aj v klinickej medicíne.‘“
Je skvelé, že sme „sekvenovali ‚bezchybný‘ ľudský genóm“, ako to popísal časopis Smithsonian, ale realita ukazuje, že čím viac toho vieme, tým menej tomu rozumieme. Dekódovanie ľudského genómu možno pomôže vyriešiť niektoré problémy, ale neurobí náš život jednoduchším ani šťastnejším. Pretože nerozumieme svojmu okoliu, nechápeme súvislosti, podľa ktorých sa naše gény vyvinuli, ani to, ako fungujú vo vzťahu k prostrediu. Preto všetky vzorce a poznatky pohltí priepasť nášho nepochopenia skutočnej reality a my si tak budeme problémy vlastným pričinením len prehlbovať a zhoršovať.
Každý jeden gén, ktorý je v nás zakódovaný, má svoj dôvod. Ak ho zmeníme alebo s ním budeme manipulovať, zmeníme všetko, čo s ním súvisí. Príroda nevytvára poruchy zámerne. Iba ich opravuje. Preto keď sa snažíme prírodu „opraviť“, vždy nevyhnutne poškodíme to, čo nebolo pokazené, len sme to pre svoju slepotu nemohli vidieť.
Naši mudrci v Babylonskom talmude (Šabat 156a) napísali, že ak sa človek narodí s povahou vraha, môže sa z neho stať vrah alebo zlodej, mäsiar alebo ten, kto vykonáva obriezku. Inými slovami, nemali by sme sa snažiť meniť základné vlastnosti ľudí, ale využívať ich len tam, kde pomáhajú celej spoločnosti.
Namiesto toho, aby sme sa snažili upravovať ľudské gény, mali by sme ľudí učiť, ako svoju vrodenú prirodzenosť využívať v prospech spoločnosti, a nie ako jej škodiť. Aby sme to dokázali, mali by sme vytvoriť spoločenskú atmosféru, v ktorej by tí, ktorí k nej prispievajú, boli tými najváženejšími, najuctievanejšími a najobdivovanejšími ľuďmi.
V súčasnosti sú „vodcami“ spoločnosti narcisti, ktorí si nevážia nič a nikoho okrem seba a usilujú sa byť čo najviac „jedineční“, alebo tí, ktorí využívajú spoločnosť na získanie bohatstva, moci a vplyvu. Keď sú ľudia, ktorých všetci obdivujú takýto, spoločnosť sa nemôže nerozpadnúť. Sebestredné hodnoty, ktoré sa každý snaží nasledovať, rozdeľujú spoločnosť a rozbíjajú ju na čoraz menšie kúsky. Nakoniec každý zostane odkázaný sám na seba. Všetci budú mať pocit, že nemajú nikoho blízkeho a každý je potenciálny nepriateľ. V takomto stave budú jediným únikom z mizérie drogy a samovražda.
Vodcovia sa sami nezmenia. Sú vodcami len preto, že my sami sme takí ako oni, a preto uctievame ľudí, ktorí vynikajú tým, akí by sme chceli byť my. Preto by sme nemali čakať, kým sa idoly spoločnosti zmenia. Namiesto toho by sme mali zmeniť to, kým sami sme, a keď zmeníme seba, zmenia sa aj osobnosti, ktoré uctievame, a do popredia sa dostanú nové hodnoty.
Akonáhle zmeníme hodnoty spoločnosti, zistíme, že vlastne na nikom z nás nie je v zásade nič zlé. Našou jedinou chybou bolo, ako sme používali to, čo nám vštepila príroda. Inými slovami, vinníkom bol zámer, ktorý stál za našimi činmi, nie naša DNA.
Pretože naše súčasné zámery majú za cieľ len vlastné presadenie, všetko, čo objavíme a vyvinieme, je pre spoločnosť škodlivé. A pretože žijeme v spoločnosti, ktorej škodíme, v tej istej spoločnosti, ktorá nás živí a udržiava, všetko, čo vyvíjame a objavujeme, nakoniec škodí aj nám.
Nemusíme meniť to, čo sme, ale to, kým sme. Naším problémom nie je to, čo robíme, ale prečo to robíme. Ak budeme pracovať tak, aby sme boli prospešní spoločnosti, v ktorej žijeme, budeme prospešní aj sebe.
Na prechod od nášho narcistického myslenia je potrebné spoločné úsilie, ale celosvetová situácia je taká zlá, že si myslím, že už nemáme na výber – a ani žiaden čas nazvyš.