Očakávali by sme, že ľudia s depresiou sa budú cítiť lepšie, ak budú užívať antidepresíva. Prekvapivo, obrovská štúdia, ktorá skúmala 17,5 milióna dospelých, ktorým bola v rokoch 2005–2016 každoročne diagnostikovaná depresia, dospela k záveru, že nie. Podľa štúdie „reálny účinok užívania antidepresív nepokračuje v zlepšovaní ‚kvality života pacientov súvisiacej so zdravím‘ (Health Related Quality of Life – ďalej HRQoL) v priebehu času“. Okrem toho štúdia dospela k záveru, že „budúce štúdie by sa nemali zameriavať len na krátkodobý účinok farmakoterapie [liečby liekmi], ale mali by skôr skúmať dlhodobý vplyv farmakologických a nefarmakologických intervencií na HRQoL týchto pacientov.“ Je zrejmé, že depresiu nemožno vyliečiť liekmi. Jediným riešením je zaoberať sa základnou príčinou depresie, nič iné nepomôže.
Keď sa príliš sústredíme na seba, strácame kontakt s druhými, naše ľudské a sociálne väzby sa rozpadajú a náš najcennejší kanál pre spojenie s prameňom života, tou životodarnou silou, sa zablokuje. Preto sa ľudia bez zdravých sociálnych väzieb necítia vitálni, hoci im fyzicky nič nie je.
Lieky sú chemické látky, ktoré môžu ovplyvniť naše pocity. Emocionálne uspokojenie je však oveľa viac než len dočasný pocit, ktorý vyprchá, keď koncentrácia liečiva v krvi klesne. Citová spokojnosť, ktorej nedostatok spôsobuje depresiu, je totiž výsledkom spojenia človeka s prameňom života, s počiatkom, ktorý oživuje všetko okolo nás. Tak ako necítime kyslík vo vzduchu, ale okamžite pocítime, keď jeho koncentrácia klesá, necítime, že sme spojení s prameňom života, ale určite cítime, keď sme sa od neho odtrhli.
Prameň života je životná sila, ktorá vytvára a udržiava všetko okolo nás. Udržuje dynamickú rovnováhu medzi dvoma protikladmi, ktoré si vo všeobecnosti môžeme predstaviť ako dávanie a prijímanie. Tieto protiklady sa prejavujú na každej úrovni rôzne: noc a deň, jar a jeseň, život a smrť, láska a nenávisť atď.
Keď sme od nich oddelení, cítime sa dezorientovaní, neistí a bez cieľa. Predstavte si, že ste vo vesmíre a okolo vás nie je nič, dokonca ani hviezdy či planéty, ktoré by vám ukázali, kde sa nachádzate. Môžete dýchať, ale nič z toho, čo robíte, nemá žiadny účinok. Keď sme na Zemi, na naše telo pôsobí obrovský tlak vzduchu, gravitácia ťahá naše telo smerom nadol, meniace sa počasie a denné rytmy nám diktujú, čo máme robiť. Aj ľudia, ktorí sú okolo, nás nútia konať a myslieť tak, ako by sme sa inak možno konať a myslieť ani nerozhodli, keby tohto sociálneho tlaku nebolo. Avšak práve tieto tlaky a protitlaky, ktoré si zvnútra vytvárame, nám dávajú pocit, že sme živí a vitálni. Udávajú nám smer, podnecujú naše konanie a umožňujú nám hodnotiť náš život.
Čím viac sa rozvíjame, tým viac potrebujeme emocionálne uspokojenie. Ak sme predtým potrebovali sociálne väzby predovšetkým na to, aby sme uspokojili svoje potreby na prežitie, ako je jedlo a práca, modernizácia nám relatívne zabezpečenie fyzickej pohody uľahčila. V dôsledku toho naše sociálne väzby zmenili svoj účel a namiesto zabezpečenia nášho prežitia nám poskytujú dôvod na prežitie. A tak namiesto toho, aby sa ich význam zmenšil, stali sa samotným zmyslom nášho života.
V nespočetných štúdiách sa ukázalo, že človek s dobrými sociálnymi väzbami je oveľa šťastnejší a oveľa menej náchylný na depresie ako introvertnejší človek. Opäť je to interakcia tlaku a protitlaku, ktorá nám dáva pocit životnej sily a dáva nám zmysel a smer. Liek na depresiu teda nie je v liekoch, ktoré nemajú žiadny vplyv na naše sociálne väzby, ale v budovaní zmysluplných sociálnych väzieb, ktoré nám poskytnú emocionálne uspokojenie.
To neznamená, že by sme všetci mali mať veľa priateľov alebo že by sme nemali byť sami. Naša prirodzená dispozícia k spoločenskosti alebo súkromiu by mala zostať zachovaná. Každý človek, nech je akokoľvek uzavretý, však potrebuje sociálne väzby. Naším cieľom je, aby väzby, ktoré máme, mali zmysel.
Naše sociálne väzby by mali byť také, aby sme sa navzájom podporovali a povzbudzovali k realizácii svojho potenciálu. Mali by sme sa naučiť vnímať rozdiely medzi nami nie ako dôvody na odlúčenie, ale ako perspektívy, ktoré nás obohacujú o názory, na ktoré by sme sami neprišli. Tak ako noc dáva zmysel dňu, opačný názor ako môj dáva zmysel môjmu vlastnému názoru.
Spomeňte si napríklad na demokraciu. Aký význam by malo toto slovo, keby mal každý rovnaký politický názor?
Preto jediným spôsobom, ako zlepšiť kvalitu nášho života, je mať čo najviac názorov v rámci tej istej spoločnosti, zachovať súdržnosť spoločnosti a zároveň udržať všetky tieto rozdielne názory „nažive“. To nás udrží v spojení s prameňom života, s rozpormi, ktoré dávajú životu smer i zmysel, a ktoré nám poskytujú emocionálne uspokojenie.