Vedci z Tel-Avivskej univerzity (TAU) oznámili, že vyvinuli nový spôsob, ako dopraviť lieky priamo do rakovinových buniek, namiesto toho, aby boli rozptýlené po celom tele. Podľa časopisu Science Daily „štúdia otvára novú cestu k personalizovanému a presne cielenému boju proti rakovine“. Profesor Dan Peer, vedúci výskumného tímu, uviedol, že ich cieľom bolo „umlčať enzým HO1, ktorý umožňuje nádorom získať odolnosť voči chemoterapii a ukryť sa tak pred imunitným systémom.“ … „Náš nový nanoliek,“ tvrdí, „sa vie presne zamerať na rakovinové bunky, umlčať enzým HO1 a vystaviť nádor chemoterapii bez toho, aby boli poškodené okolité zdravé bunky.“
Som za pokrokovú medicínu, ale medicína nedokáže vyliečiť príčinu rakoviny a bez vyliečenia príčiny je to, akoby sme utesnili jednu netesnosť v potrubí, len aby sme zistili, že sa namiesto nej vytvorila nová.
Rakovina je jedinečná choroba. Vzniká vtedy, keď bunky začnú „konzumovať“ svoje okolie a rastú na jeho úkor. Nakoniec si rakovina privodí vlastnú smrť tým, že zabije telo, ktoré ju živí, no nemôže si pomôcť.
Toto „sebecké“ správanie nádorov je veľmi podobné tomu, ako sa správame jeden k druhému i k životnému prostrediu my. Hoci sme od oboch závislí, pokiaľ ide o naše prežitie, náš postoj k nim je oportunistický a zneužívajúci – ale nemôžeme si pomôcť. V tomto zmysle sú ľudia rakovinou Zeme.
Aj keď neplatí, že čím je človek sebeckejší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa u neho vyvinie rakovina, rastúci výskyt rakoviny v ľudskej spoločnosti ako celku je dôsledkom nášho prístupu k Zemi a k sebe navzájom, ktorý je čoraz viac vykorisťovateľský. Tak ako sa i u láskavých a veľkorysých ľudí alebo dokonca u malých detí môže vyvinúť rakovina, účinky zneužívajúceho prístupu ľudstva sa môžu prejaviť aj v tých častiach sveta, ktoré zvlášť vykorisťovateľské nie sú. Je tu vzájomná zodpovednosť: tak ako trpí celý organizmus, keď ochorie jeden orgán, trpí aj celé ľudstvo, keď je chorý jeho celkový postoj, konkrétne – vzájomné zneužívanie.
Rakovina nie je jediným dôsledkom nášho zneužívajúceho prístupu. V podstate sú to aj všetky naše ostatné choroby. Rakovina je však najvýraznejším prípadom „sebeckej“ choroby, pretože spôsob jej fungovania je veľmi podobný tomu, ako sa správame jeden k druhému, k zvieratám a rastlinám, i k Zemi ako celku.
Keďže rakovina je „egoistická“ choroba, jediným liekom na ňu je vyliečiť náš egoizmus. Odstránenie rakoviny si preto vyžaduje vykoreniť egoizmus z našej spoločnosti.
Je jasné, že ide o vzdelávací, a nie medicínsky proces, ale jeho prínos pocítime v každom aspekte nášho života. Výchova k vzájomnosti a ohľaduplnosti prospeje nielen nášmu zdraviu, ale aj našej ekonomike, bezpečnosti našej spoločnosti, úrovni zneužívania drog a kriminality súvisiacej s drogami i našej celkovej životnej úrovni a blahobytu.
Aj keď nevidíme zjavnú súvislosť medzi rakovinou a sebectvom, odstránenie sebectva je jednoznačne užitočným cieľom. Preto by som navrhoval, aby sme to najprv skúsili, a keď uvidíme výsledky, už nebudeme chcieť prestať.