Predstavme si na pár minút, že sme v špeciálnom vlaku, vo vlaku ľudskej evolúcie. Vlak sa blíži k ďalšej zastávke a zastaví na nástupišti. Keď vystúpime z vlaku, uvidíme nápis „Vitajte v spojenom svete“.
Spočiatku sa zdá, že nič nie je inak, všetko vyzerá ako svet, ktorý dobre poznáme. Ale ako sa púšťame ďalej do nového sveta, začíname „narážať do vecí“ – a kolízie sú čoraz bolestivejšie. Ukazuje sa, že prepojený svet síce vyzerá podobne ako ten náš, ale riadi sa úplne inými zákonmi.
Svet sa veľmi rýchlo mení. Sily, ktoré na nás pôsobia, nás nútia prejsť na inú úroveň uvedomenia. Vyžaduje od nás, aby sme začali chápať zákony, ktorými sa riadi príroda, aby sme sa na svet, v ktorom žijeme, pozerali z vyššej perspektívy, širšie a globálnejšie než je naše úzke videnie.
Tisíce rokov sa civilizácia rozvíjala na základe individualistického myslenia. Každého z nás hnali dopredu egocentrické pohnútky, ktoré sa stále len zväčšovali. Teraz nás však tieto impulzy priviedli do slepej uličky.
Dnešní mladí ľudia sa cítia stratení, dezorientovaní, neistí v tom, čo majú v živote robiť a čo od života chcú. Vo svete, ktorý sme si vybudovali podľa vlastného gusta, sa cítia ako „neprispôsobiví“, zatiaľ čo oni sú „iní“.
Tisíce rokov nám kraľovalo naše ego. Pracovali sme, podnikali a zarábali peniaze. Teraz sme zrazu uväznení v globálnej sieti s nespočetnými prvkami, ktoré nemôžeme ovládať a ktorým nerozumieme.
Každý pohyb, ktorý niekto niekde urobí, ovplyvňuje celé ľudstvo. Motýlí efekt sa z teórie zmenil na našu každodennú realitu. V takomto integrovanom svete, kde je všetko prepojené a vzájomne závislé, nemáme inú možnosť, než brať do úvahy aj potreby toho druhého. Postupne, narážaním na čoraz viac prekážok, si uvedomujeme, že ak nebudeme myslieť na všetkých, nikto neuspeje.
Problém je v tom, že na to nie sme stavaní. Neuvažujeme ohľaduplne a nemáme pocit, že skutočná starostlivosť je vôbec možná.
To bude ďalšia veľká výzva pre ľudstvo: prechod na nový postoj ku všetkým ľuďom. Budeme musieť začať tým, že nebudeme robiť druhým to, čo by sme nechceli, aby sa robilo nám, až nakoniec dospejeme do stavu, keď sa budeme mať skutočne radi, akokoľvek fantasticky to dnes môže znieť.
K tejto evolučnej zmene dôjde bez ohľadu na našu vôľu. Už prebieha. Jedinou otázkou je, či sa jej prispôsobíme bez ďalších úderov, ktoré nám bolestne dajú najavo, že sme všetci na jednej lodi.
Teraz je čas otvoriť oči a naučiť sa cítiť naše vzájomné prepojenie. Teraz je čas naučiť sa novú myšlienkovú paradigmu – takú, ktorá zahŕňa aj ostatných, pretože prospech každého je aj môj vlastný.