Ešte sme sa ani nestihli vysporiadať s jedným vírusom a už sa objavil ďalší. Opičie kiahne, zvyčajne mierny príbuzný smrteľného vírusu pravých kiahní, sa vyskytujú už od roku 1958. Doteraz však boli endemické najmä v Afrike. Teraz, ako všetko v dnešnej globálnej dobe, sa stal celosvetovou hrozbou. Podľa najnovších informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „je v súčasnosti potvrdených celkovo 131 prípadov opičích kiahní… v 19 krajinách“ (stav k 25. máju). WHO však tiež uvádza: „Hoci je výskyt nezvyčajný, je naďalej ‚zvládnuteľný‘.“
Nie som si istý, či je to začiatok novej pandémie, hoci odborníci si to nemyslia. V každom prípade, ak nie táto hrozba, tak príde iné nebezpečenstvo zo strany prírody, ktoré zvýši našu citlivosť k tomu, ako sa k nám správa.
Nič nie je mocnejšie ako samotná príroda. V tejto súvislosti veľký mysliteľ a kabalista 20. storočia Baal HaSulam vo svojej eseji „Mier“ píše, že Boh a príroda sú synonymá. Čo teda od nás Boh alebo príroda chce? Prečo trestá celé ľudstvo rovnakými ranami v rovnakom čase a prečo sa to deje práve teraz?
Odpoveď na tieto otázky vyplýva z nášho vlastného správania. To, že si toľko ľudí kladie tieto veľmi vážne otázky, je presne to, čo príroda „chce“ dosiahnuť, ak sa to dá takto povedať. Prečo nám však príroda ukladá všetky tieto obmedzenia? Prečo nás núti báť sa priblížiť k iným ľuďom zo strachu, že sa nakazíme? Je to práve preto, že keď sa nebojíme k sebe navzájom priblížiť, robíme to často preto, aby sme si navzájom ublížili alebo sa využili, prípadne oboje.
Príroda nám bude naďalej uštedrovať nečakané rany, kým si neuvedomíme, že koreň problému nie je v ríši zvierat, ale v sociálnych neduhoch ľudskej spoločnosti. Naše vzájomné odcudzenie a nenávisť zamorujú naše telá, naše mysle a svet okolo nás. Toto je veľká lekcia, ktorú sa nám príroda snaží prostredníctvom svojich epidémií dať.
Keďže svet je jeden prepojený systém, všetko, čo robíme, hovoríme alebo si myslíme, ovplyvňuje celý svet. Odcudzenie a agresia, ktoré ovládajú ľudské vzťahy, prenikajú do ostatných úrovní prírody a vyvolávajú negatívne účinky. Produkujú nielen nové choroby, ale aj všetky druhy prírodných katastrof. Napriek tomu sú vlastne odrazom nášho nepriaznivého postoja k sebe navzájom a k prírode, pretože ich ovplyvňuje jediný „chorý“ prvok v globálnom ekosystéme: ľudstvo.
Ak chceme zabrániť tomu, aby nás v budúcnosti prenasledovali epidémie, musíme sa zaoberať koreňom problému – škodlivými vzťahmi medzi nami navzájom i medzi nami a prírodou. Ak prestaneme negatívne zmýšľať jeden o druhom, prestaneme aj vyžarovať negatívnosť do globálneho ekosystému.
Aby sme to dosiahli, už by sme sa viac nemali zameriavať na negatívne myšlienky, ale na vytváranie pozitívnej a priaznivej atmosféry pre všetkých ľudí. Ak sa skutočne sústredíme na to, aby sme videli prínos každého národa a každého človeka pre spoločnosť, a ak ľudia budú využívať svoje schopnosti a talenty pre spoločné dobro, zmeníme aj atmosféru okolo nás, čo nakoniec zastaví to neustále vyžarovanie zloby do sveta. A to zasa zastaví vytváranie prírodných pohrôm voči ľuďom.