Po veľkolepom prejave britského premiéra Borisa Johnsona odstúpila celá vláda, čím sa dostal do neudržateľnej pozície, ktorá ho prinútila odstúpiť. Na prvý pohľad konzervatívna strana urobila etickú vec a zosadila svojho zlomyseľného lídra. Vysmieval sa pravidlám Covidu, ktoré sám uzákonil. Myslím si však, že aspoň do určitej miery by sme mali vládcov posudzovať viac podľa toho, čo robia pre svoju krajinu, a menej podľa toho, ako sa správajú ako jednotlivci. V prípade Borisa Johnsona si myslím, že jeho vedenie bolo dobré pre Spojené kráľovstvo, dobré pre Ameriku, dobré pre Európu a dobré pre Izrael, a verím, že jeho odchod budeme ľutovať.
Roky som hovoril, že je v najlepšom záujme Spojeného kráľovstva odtrhnúť sa od EÚ. Nakoniec, po mnohých rokoch váhania, našla Británia v Johnsonovi rozhodného lídra, ktorý má Brexit zrealizovať. Keď sa usadí prach menších škandálov, tento výkon zostane ako Johnsonovo dedičstvo. Verím, že Briti to prajne pripíšu k jeho menu.
Ukrajina už teraz oplakáva Johnsonov odchod, pretože bol jej podporovateľom vo vojne proti Rusku. Sú aj takí, ktorí tvrdia, že by sa ešte mohol vrátiť ako šéf NATO. Nie som „v obraze“, pokiaľ ide o politiku, ale ak by k tomu došlo, Európe by to prospelo.
Johnsonove názory na to, ako by mal svet fungovať, boli pokrokové a konštruktívne. Teraz, keď odchádza, niet pochýb o tom, že ďalší premiér bude menej asertívny a nebude taký silný. Podľa mňa je to zlá správa pre Spojené kráľovstvo a zlá správa pre svet.
Problémom nie je len zosadenie Borisa Johnsona. Mnohí ľudia, a nielen v Spojenom kráľovstve, sa cítia zneistení a rozčarovaní z politiky. Cítia sa bezmocní a stratili nádej vo svoju schopnosť ovplyvňovať riadenie svojej krajiny, hoci zdanlivo žijú v demokratických krajinách. V dôsledku toho ľudia úplne strácajú záujem o politiku. Podľa môjho názoru na tom majú veľký podiel médiá a politici. Zámerne mätú verejnosť do takej miery, že obyčajní ľudia, ktorí by inak mohli robiť kvalifikované rozhodnutia a vyvodzovať seriózne a inteligentné závery o svojich lídroch, nedokážu pochopiť, čo sa deje, a jednoducho to vzdávajú.
Myslím si, že ak ľudia chcú politický systém, ktorý bude pracovať v ich prospech a nebude ich zneužívať, musia sa sústrediť skôr na seba, než očakávať, že politici budú dbať na ich potreby. Ak sa ľudia zamerajú na vzájomné prepojenia, na posilnenie solidarity a súdržnosti, toto zmýšľanie prenikne nahor. Politici napokon potrebujú priaznivé názory ľudí. Ak uvidia, že ľudia oceňujú solidaritu, aj oni ju prijmú.
Ako som už povedal, Boris Johnson bol pre Izrael dobrý. Či jeho nástupca bude pokračovať v jeho politike voči Izraelu, sa ešte len uvidí. Je však jasné, že ktokoľvek príde na rad, bude musieť prehodnotiť vzťah Spojeného kráľovstva s Izraelom. Niet pochýb o tom, že Izrael bude aj naďalej predmetom záujmu Spojeného kráľovstva, ako je predmetom záujmu celého sveta. Politika budúceho premiéra Spojeného kráľovstva sa teda ešte len ukáže.
Ťažko povedať, ako sa to bude vyvíjať v krátkodobom horizonte, ale z dlhodobého hľadiska platí pravidlo, že krajiny sú úspešné a prosperujú, keď udržiavajú dobré vzťahy so Židmi vo všeobecnosti a najmä s Izraelom. Neprospievajú, keď sa obracajú proti Izraelu a Židom.
V Spojenom kráľovstve je Konzervatívna strana naklonená Izraelu viac ako Labouristická strana. Bolo to zjavné najmä v čase, keď bol na čele Labouristickej strany Jeremy Corbyn. Táto strana sa výrazne prikláňala k Palestínčanom a proti Izraelu. Je preto pre mňa prirodzené dúfať, že v nasledujúcich parlamentných voľbách v Spojenom kráľovstve opäť zvíťazí Konzervatívna strana a ďalší premiér bude pochádzať z jej radov.
Okrem toho sa v posledných rokoch ukázalo, že konzervatívci sa vo všeobecnosti prikláňajú k tradičnejším názorom týkajúcich sa diplomacie, spoločnosti a rodiny. Ľavica – z ktorej väčšina volí labouristov – presadzuje „progresívne“ názory, ktoré zvyšujú sociálnu nestabilitu a zmätok, ktorý ľudia pociťujú, ako som už spomenul vyššie. Z tohto dôvodu sa domnievam, že bez ohľadu na záujmy Izraela je v záujme Spojeného kráľovstva, aby Konzervatívna strana zostala pri moci aj po nasledujúcich parlamentných voľbách.