Cítim veľké sympatie k Latinskej Amerike a k mojim študentom v tejto krajine; sociálno-ekonomické otrasy, ktoré prežívajú, ma zarmucujú a zdieľam ich obavy a bolesť. Situácia v celom svete sa zhoršuje a ani latinskoamerické krajiny neočakávajú dobrú budúcnosť, najmä vzhľadom na vysoké životné náklady, k čomu prispieva aj nárast cien pohonných hmôt.
Nedávne protesty v Argentíne, Ekvádore a Paname, ako aj v ďalších latinskoamerických krajinách, ktoré vyvolala hospodárska kríza, sú pravdepodobne len predzvesťou sociálnych nepokojov v nasledujúcich mesiacoch. Je pravdepodobné, že vlády v regióne nebudú schopné splniť požiadavky ľudí na zníženie životných nákladov, aby upokojili ich obavy a nespokojnosť.
Na prekonanie krízy navrhujem, aby sa Latinskí Američania pokúsili znížiť svoje nároky na materiálny život a nezavádzali do svojho spôsobu života každý západný vzor, ktorý sa im ponúka. Je pre nich dobré viesť menej rozvinutý životný štýl a byť spokojní s tým, čo majú.
Rovnako západné krajiny by ich mali nechať ísť a nevnucovať im svoju kultúru a konzumný spôsob života, ktorý Západ považuje za znak pokroku a rozvoja. Popredný kabalista Jehuda Ašlag správne napísal, že „sa dozvedáme, aké strašné zlo spôsobujú tie národy, ktoré menšinám vnucujú svoju vládu a zbavujú ich slobody bez toho, aby im umožnili žiť svoj život podľa zvykov, ktoré zdedili po svojich predkoch. Nepovažujú sa za nič menej ako za vrahov.“ (Sloboda)
Tieto národy nezískajú mier a dobro prostredníctvom materiálneho rozvoja. Naopak, rozvinuté národy prinášajú autentickým národom na celom svete skazu, ako sa to kedysi stalo pôvodným obyvateľom Spojených štátov. Latinskí Američania sa už nedokážu uspokojiť s tým, čo majú, kvôli vplyvu Západu a nebudú schopní stabilizovať sa a zostať na rovnakej úrovni existencie ako západné krajiny.
Najväčším nebezpečenstvom, ktorému Latinská Amerika čelí, je nekontrolované šírenie a komercializácia nelegálnych drog, čo je veľmi nešťastné. Sú to krásne krajiny s dobrými ľuďmi, ale ničí ich snaha o umelé zvýšenie životnej úrovne.
Čím viac sa národ rozvíja, tým viac sa v ňom rozvíja sebectvo, s ktorým prichádza odstup, chlad a sociálne odcudzenie medzi ľuďmi. Prirodzené spojenie, ktoré kedysi existovalo medzi ľuďmi, živočíchmi a celou prírodou, teda pocit, že všetci sú spojení v jednom systéme, sa stráca. Je potrebné ho obnoviť prostredníctvom vzdelávania a následnou realizáciou, aby sme skutočne zažili trvalú zmenu k lepšiemu.
Veľmi sa mi páči charakter Latinskej Ameriky. Majú priamy prístup k druhým a k svetu. Nie sú to neúprimní ľudia, ktorí sa s vami pekne rozprávajú a pritom držia za chrbtom nôž alebo mačetu, nemajú zlomyseľné myšlienky. Dnes sa však vyvíjajú bez svojho dobročinného úmyslu, len podľa toho, čo sa im diktuje, nie podľa duše. Musia sa snažiť a do popredia postaviť vzájomné spojenie a uplatňovať vzájomnú starostlivosť a zodpovednosť, ktorá sa vedome stratila.