Odchod Michaila Gorbačova mi pripomenul krátky rozhovor, ktorý som s ním mal. Ešte predtým, ako som sa s ním stretol, som mal dojem, že je to naozaj iný typ politika. Nebol vo svojej podstate zlý, rozumel ľuďom a mal blízko k obyčajným ľuďom. Myslím si, že v nemožnom rámci, v ktorom pôsobil, robil, čo mohol, a to v prospech všetkých. Keby ho neboli zosadili z postu vodcu Sovietskeho zväzu, bol by pre svoju krajinu a pre svet urobil dobrého ešte viac.
V čase, keď som sa s ním stretol, v novembri 2005, bol už takmer štrnásť rokov mimo svojej funkcie. Napriek tomu sa stále snažil pomôcť urobiť svet lepším. Stretli sme sa na konferencii v japonskom Tokiu. V tom čase som bol členom Rady svetovej múdrosti („World Wisdom Council“ – WWC) a on bol čestným predsedom tejto organizácie, ktorú viedol profesor Ervin Laszlo.
Vtedy nadácia „Goi Peace Foundation“ so sídlom v Japonsku pozvala WWC na konferenciu do Tokia, aby sa zúčastnila na jej iniciatíve s názvom Vytváranie novej civilizácie. Hlavným bodom podujatia bola séria prejavov v sále v centre Tokia pred 5 000 poslucháčmi vrátane veľvyslancov a ďalších predstaviteľov zo 46 krajín.
Večer pred podujatím sa členovia WWC stretli na spoločenskom stretnutí, ktoré sa nieslo v uvoľnenejšom tóne než tie formálne diskusie. V ten večer som si vymenil niekoľko slov s Gorbačovom. Bol veľmi priateľský a neformálny, čo je to posledné, čo by ste od bývalého vodcu ZSSR očakávali.
V našom rozhovore som mu povedal, že oceňujem jeho úsilie urobiť svet lepším miestom. Odpovedal mi, že si váži, že som pochopil jeho zámery, a povedal, že je stále aktívny a snaží sa pomáhať všade a ako len môže.
Myslím si, že vzhľadom na okolnosti, v ktorých pôsobil, keďže pochádzal zo sovietskeho, komunistického prostredia, boli reformy, ktoré uskutočnil, ohromujúce, nepredstaviteľné, až kým ich skutočne nezačal uskutočňovať. V tomto zmysle bol naozaj priekopníkom a za svoj prínos ľudstvu si zaslúži úctu celého sveta.