Zdá sa, že sociálne médiá, pandémie a moderný život z nás urobili izolovaných ľudí, ktorí sa viac ako kedykoľvek predtým odcudzili jeden druhému a užívajú si hlavne svoju vlastnú spoločnosť. Čas, ktorý ľudia venujú konverzácii, sa už takmer tridsať rokov znižuje, a tento trend nedokážu zvrátiť ani videohovory. Zdá sa, že komunikácia s inými ľuďmi jednoducho nie je pre čoraz viac ľudí príťažlivá. Ale vzhľadom na to, že sa stávame čoraz narcistickejšími, by nás tento trend nemal prekvapovať. V
budúcnosti môžeme očakávať, že tento vývoj bude ďalej pokračovať, a dokonca sa bude ešte zrýchľovať.
Aj ja mám pocit, že radšej zostanem vo svojej izbe a strávim svoj čas tak, ako sa mi páči, než by som sa mal stýkať s ľuďmi, ktorí ma zväčša nezaujímajú. Mám svoje knihy; mám vedecké a iné správy, ktoré sledujem; a mám rôzne iné záujmy.
Dokážem sympatizovať s ľuďmi, ktorí majú pocit, že na uspokojenie svojich spoločenských potrieb nepotrebujú iných ľudí, keďže sa všetci čoraz viac sústreďujeme sami na seba. Potreba vzájomnosti, potreba súhlasu zo strany spoločnosti, sa u mnohých ľudí zmenšuje.
Nie je to však tak, že by sa ľudia stávali čoraz viac antisociálnymi. Stávajú sa čoraz pôžitkárskejšími a nechcú strácať čas ani energiu na márne známosti, ktoré im neprinášajú žiadny skutočný úžitok.
Ľudia sú ľahostajní k iným ľuďom, pretože sa stávajú cieľavedomejšími. Vyberajú si svoje životné ciele a vynakladajú úsilie na ich dosiahnutie. To je pozitívny vývoj, ktorý ľudí vedie k tomu, aby nasledovali zmysel svojho života.
Pokiaľ ide o mňa, napriek mojej samotárskej povahe si zmysel môjho života vyžaduje, aby som sa spojil s čo najväčším počtom ľudí, a to na tej najhlbšej možnej úrovni: vo svojom srdci. Aby som dosiahol svoj cieľ, som ochotný spojiť sa s každým človekom a prijať každého človeka. Keby však nebolo môjho cieľa, stále by som bol spokojne v ústraní vo svojej izbe, ako som bol predtým, než som začal šíriť múdrosť kabaly po svete, čo je zmyslom môjho života, a pre ktorý rád prinesiem akúkoľvek obeť.
A tak ako ja, aj mnohí ďalší ľudia sa čoraz viac orientujú na cieľ. Je to evolúcia ľudstva, a nie regresia. V budúcnosti budeme svedkami toho, že sa čoraz viac ľudí bude spájať okolo spoločných cieľov a vyhýbať sa náhodným kontaktom, ktoré sa im budú zdať zbytočné. Budú žiť na dvoch úrovniach: na povrchnej úrovni sa budú javiť ako zdržanliví alebo rezervovaní, ale na hlbšej úrovni budú hlboko spojení s tými, ktorí zdieľajú ich ciele.