Nedávny článok globálnej analytickej a poradenskej spoločnosti Gallup odhalil, že pocit nešťastia na celom svete narastá. Podľa článku je situácia „znepokojujúca, pretože nešťastie je teraz rekordne vysoké. … Ľudia pociťujú viac hnevu, smútku, bolesti, obáv a stresu ako kedykoľvek predtým.“ V článku sa síce pripúšťa, že k nárastu nešťastia prispela pandémia, ale zároveň sa v ňom uvádza, že „v skutočnosti pocit nešťastia neustále stúpa už desať rokov“. Štúdie ukazujú, že šťastie závisí od sociálnych väzieb. Podľa štatistík sa ľudia so silnejšími a početnejšími sociálnymi väzbami cítia šťastnejší, zatiaľ čo introverti častejšie uvádzajú, že sa cítia nešťastní.
Súvislosť medzi šťastím a sociálnymi väzbami poukazuje na základný prvok v celom stvorení. V každej časti reality závisí jej robustnosť, pevnosť, vitalita a vývoj od prepojenia s prostredím. Každá zmena, ku ktorej kdekoľvek v realite dôjde, sa deje v dôsledku určitej interakcie s okolím. Dokonca aj zdanlivo negatívne interakcie, ako napríklad útek pred predátormi, urýchľujú evolúciu.
To, čo platí pre celú prírodu, platí rovnako aj pre naše vlastné telo. Naše telo sa dokáže udržiavať, vyživovať, chrániť pred patogénmi a škodlivinami a udržiavať sa zdravé a silné len vďaka nespočetným interakciám medzi bunkami a orgánmi. Rozmanitosť týchto spojení a ich vzájomná podpora dodávajú telu silu, odolnosť a vitalitu.
Jediným priestorom v prírode, kde sú tieto spojenia prerušené a chybné, je ľudská spoločnosť. Všetky ostatné spoločenstvá a všetky ostatné prírodné systémy fungujú harmonicky a ich časti sa navzájom dopĺňajú a podporujú. V našom prípade však neexistuje žiadna vzájomná podpora ani vzájomné dopĺňanie. Naše väzby sú vykorisťovateľské a zneužívajúce a naše ciele nesmerujú k zlepšeniu nášho života, ale k zhoršeniu života iných.
Preto všetky negatívne javy, ktoré prieskum spoločnosti Gallup uvádza – hnev, smútok, bolesť, obavy a stres – pramenia z poškodených a narušených väzieb medzi nami. Éru nešťastia, ktorá sa začala, sme si spôsobili sami. Ak zmeníme naše vzájomné vzťahy, vykročíme z nej do éry, v ktorej sa všetko, čo v súčasnosti vnímame ako negatívne, obráti na svoj pozitívny protiklad.
Negatívne vzťahy, ktoré v súčasnosti v spoločnosti prevládajú, sa stanú substrátom pre spoločnosť, ktorá trvá na blízkosti a vzájomnom záujme, pretože pozná cenu ľahostajnosti a odcudzenia. Vek nešťastia sa môže stať „spúšťačom“ veku skutočného osvietenia, poznania prírody a poučenia sa z nej, ako napraviť ľudskú prirodzenosť a vytvoriť dobrý život pre celé ľudstvo. Ak si naopak zvolíme nečinnosť, môže sa všeobecné nešťastie naďalej stupňovať a stať sa tak vekom nevídanej biedy.