Môže ničenie umenia zachrániť Zem?

24. novembra 2022, Michael Laitman, Nezaradené

Od začiatku roka sa v radoch klimatických aktivistov rozmáha trend kaziť najväčšie poklady dejín umenia v snahe zvýšiť povedomie o klimatických zmenách. Tento rok sa zatiaľ odohralo dvanásť incidentov, z toho šesť minulý mesiac. Incidenty zahŕňali hádzanie zemiakovej kaše (na Monetove „Kopy sena“), paradajkovej polievky (na obraz Vincenta van Gogha „Pätnásť slnečníc“) a falošnej krvi (na obraz „Klaun“ Henriho de Toulouse-Lautreca), ako aj aktivistov natisnutých na expozíciu dinosaurov v berlínskom Prírodovednom múzeu a na obraz Johannesa Vermeera „Dievča s perlovou náušnicou“. Návštevníci múzeí väčšinou verbálne napádajú aktivistov počas ich akcie a celkovo sa čudujú, ako ich konanie vlastne súvisí s vyšším dobrom.

Globálny ekosystém je príliš veľký a (hlavne) príliš zložitý na to, aby ho pochopili. Nevieme, čo presne by sme mali urobiť, ak vôbec niečo, aby sme zvrátili alebo dokonca spomalili klimatické zmeny.

Úplne súhlasím s hnevom návštevníkov. Tieto výčiny nikoho neohromia a nič sa nezmení, ani na životnom prostredí, ani na povedomí spoločnosti.

Čo je však horšie, aj keby sme si klimatické zmeny uvedomili, nedokázali by sme s nimi nič urobiť, pretože napriek výraznej medializácii stavu emisií skleníkových plynov v skutočnosti nevieme, čo klimatické zmeny spôsobuje, a to málo, čo vieme, nám veľmi nepomôže. Napríklad každá sopečná erupcia vypustí do atmosféry toľko škodlivín, že by ľudstvu trvalo mesiace, ak nie roky, kým by ich množstvo vyrovnalo. Napriek tomu, že na celom svete v každom okamihu dochádza k sopečným erupciám, nepovažujú sa za urýchľovače klimatických zmien.

To isté platí aj pre emisie metánu. Ľudstvo je obviňované zo znečisťovania atmosféry týmto toxickým skleníkovým plynom, ale močiare a rozmrazujúci sa permafrost na Sibíri, v Kanade a na Aljaške ho vypúšťajú oveľa viac ako my, takže náš „príspevok“ k nemu je nepatrný.

Aby toho nebolo málo, Golfský prúd sa naďalej spomaľuje, čo nepriaznivo ovplyvňuje počasie v Európe aj v Severnej Amerike. Článok uverejnený v časopise Severe Weather Europe v apríli varoval, že „Golfský prúd a celková atlantická cirkulácia sa blížia ku kritickému bodu kolapsu“. Môžeme tomu nejako zabrániť?
Globálny ekosystém je skrátka príliš veľký a (hlavne) príliš zložitý na to, aby sme ho pochopili. Nevieme, čo presne by sme mali urobiť, ak vôbec niečo, aby sme zvrátili alebo dokonca spomalili klimatické zmeny.

Náš problém však nespočíva v tom, že klíma Zeme je príliš zložitá na to, aby sme ju pochopili, ale v tom, že sa sústreďujeme na snahu pochopiť ju namiesto toho, aby sme sa venovali skutočnému vinníkovi, ktorý spôsobuje všetky naše problémy, nielen zmenu klímy: ľudskej prirodzenosti. Okrem klimatických zmien existuje nespočetné množstvo ďalších problémov, ktoré tiež pramenia z toho istého dôvodu – ľudská povaha je skazená, prehnitá až do špiku kostí. Poškodzovanie neoceniteľných obrazov vyvoláva hnev nie preto, že by sa ľudia hnevali na klimatické zmeny. Hnevajú sa preto, lebo aktivisti ukazujú svoju vlastnú skazenú povahu, svoju bezohľadnosť a neúctu k pocitom iných a ochotu zničiť niektoré z najcennejších hodnôt ľudstva, aby uspokojili svoje vlastné chúťky.

Keby sme sa zamerali na prispôsobenie ľudskej povahy svetu, v ktorom žijeme, nemuseli by sme čeliť nespočetným problémom, ktoré sami spôsobujeme.
Keby sme sa zamerali na prispôsobenie ľudskej povahy svetu, v ktorom žijeme, nečelili by sme nespočetným problémom, ktoré sami spôsobujeme. Kto znečisťuje pôdu, vodu a vzduch? Kto každoročne vraždí milióny ľudí len pre uspokojenie svojho ega? Kto ožobračuje národy a vykorisťuje ženy a deti? Kto obchoduje s ľuďmi na ťažkú prácu a sexuálne zneužívanie? Kto zarába na liekoch, ktoré každý potrebuje, na choroby, ktorým by sa dalo predchádzať? Kto každoročne spôsobuje závislosť miliónov mladých ľudí od drog? A čo je najhoršie, kto obviňuje všetkých ostatných z problémov, ktoré sám spôsobuje? Všetko to robí ten istý človek: naše vlastné ego. Kým si to nevyjasníme, nič nenapravíme.

Pokiaľ si budeme odmietať priznať, že problémom sme my, a nie to, čo robíme, ale my sami, veci pôjdu naďalej dolu vodou. Mohli by sme sa dočkať svetových jadrových vojen, prírodných katastrof nevídaných rozmerov, ktoré zničia ľudstvo, extrémnych klimatických javov, ktoré spália alebo zmrazia také rozsiahle územia, že bude priveľa klimatických utečencov, sopečných výbuchov, zemetrasení a cunami s intenzitou, ktorá bude prevyšovať naše úsilie chrániť sa pred nimi, epidémií, pri ktorých budú ľudia padať ako muchy, a mnohých ďalších nešťastí, ktoré nám príroda môže spôsobiť. Príroda je veľmi vynaliezavá, pokiaľ ide o tresty, a nepovolí, kým si neuvedomíme, že problémom nie je to, čo robíme, ale to, kým sme.