Každý rok v decembri sa v médiách veľa hovorí o ľudských právach, pretože 10. decembra si medzinárodné spoločenstvo pripomína Deň ľudských práv. Deň ľudských práv je spomienkou na deň, keď Valné zhromaždenie OSN v roku 1948 prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
V deklarácii sa uvádza široký rozsah základných práv a slobôd, na ktoré máme všetci nárok, ako napríklad právo na slobodu, rovnosť, dôstojnosť, osobnú bezpečnosť, vzdelanie a prácu. Žiaľ, existuje jedno základné právo, na ktoré máme všetci nárok, ale nikto z nás ho nemá, pretože si ho neuvedomuje. Ale, bez tohto práva, nebudeme mať žiadne iné práva.
Ide o to, že táto jedna, základná skutočnosť určuje všetko v našom živote: Všetci sme navzájom prepojení a závislí jeden od druhého. Keďže to nevieme alebo nechceme vedieť, porušujeme práva jeden druhého zľava i sprava bez toho, aby sme si uvedomovali, že tým poškodzujeme samotnú štruktúru, ktorá nás udržiava a živí. Preto naším najzákladnejším právom, ktoré je rovnako našou povinnosťou, je cítiť, že sme si jeden druhému navzájom záchranným lanom.
Či sa nám to páči alebo nie, sme v tom všetci spolu. Všeobecný zákon prírody znie: „Jeden za všetkých a všetci za jedného,“ a tomu sa nedá vyhnúť. Čím skôr si to uvedomíme, tým skôr podľa toho začneme žiť.
Naše deti nevykorisťujeme a ani im neupierame základné potreby. Naopak, snažíme sa im poskytnúť všetko, čo potrebujú, a ešte niečo navyše, pretože ich cítime ako rozšírenie seba samých. Podobne, keby sme cítili, že všetci okolo nás sú tiež rozšírením nás samých, pretože to je pravda, nevykorisťovali by sme ich.
Práve teraz musíme bojovať za využívaných a zneužívaných ľudí na celom svete. A je to presne preto, lebo sa cítime odpojení od ostatných. Kým tento pocit odpojenia nevyriešime, neodstránime prítomné vykorisťovanie a boj za ľudské práva bude márny a zbytočný. Práve taký stav bude prospešný len pre tých, ktorí získajú slávu a bohatstvo a budú sa prezentovať ako obhajcovia chudobných, hoci v skutočnosti profitujú na ich utrápených chrbtoch.
Uvedomenie si našej vzájomnej závislosti je nevyhnutné pre nápravu neduhov ľudskej spoločnosti. Preto vždy trvám na tom, že vzdelávanie za účelom prepojenia je jedinou z najdôležitejších a najnaliehavejších iniciatív, ktorú musíme podniknúť. Musí mať prednosť pred čímkoľvek iným, pretože opäť platí, že ak budeme vedieť, že sme na sebe navzájom závislí, nebudeme si ubližovať a ľudské práva sa nebudú nikde zneužívať. Naopak, ak si nebudeme vedomí svojej vzájomnej závislosti, vždy nájdeme spôsob, ako sa navzájom vykorisťovať. A dokonca aj organizácie, ktoré údajne bojujú za chudobných, budú v skutočnosti udržiavať ich biedu, aby zvýšili svoje vlastné bohatstvo a moc.