Hovorí sa, že peniaze nie sú v živote všetko. Je to síce pravda, ale dá sa za ne kúpiť takmer všetko. Naše túžby sa všeobecne delia do šiestich kategórií: jedlo, sex, rodina, peniaze, moc, vedomosti. Peniaze, štvrtá kategória, dokážu zabezpečiť ostatných päť. Inými slovami, peniaze znamenajú moc; je to ekvivalent, ktorý môžeme vymeniť za čokoľvek, čo chceme alebo potrebujeme.
Čím viac civilizácia napreduje, tým viac rozvíja svoje finančné systémy. Stali sme sa na nich úplne závislí, pretože nemôžeme zamieňať výrobky tak, ako to robili naši predkovia, a preto musíme používať niečo, čo má rovnakú hodnotu ako výrobky, s ktorými chceme obchodovať, niečo, čo je prenosné, dá sa hromadiť a je rovnako cenené na celom svete. Vec, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky, sú peniaze.
Jediná vec, ktorá môže peniaze nahradiť, je láska, pretože láska nás poháňa k tomu, aby sme dávali a prijímali spravodlivo a čestne. Žiaľ, láska v ľudskej spoločnosti neexistuje, s výnimkou lásky medzi rodičmi a deťmi, hoci dnes ani to nie je samozrejmosťou. V každom prípade ako faktor v dnešnej spoločnosti, ktorá je založená na nedôvere, sú jediným praktickým prostriedkom výmeny peniaze.
Pre čoraz väčší počet ľudí však existuje niečo, čo má väčšiu hodnotu ako peniaze, napriek všetkému, čo sa dá za ne kúpiť. Títo ľudia hľadajú niečo, čo sa za peniaze skutočne kúpiť nedá. Za peniaze sa dá v živote kúpiť čokoľvek, ale nedokážu vysvetliť zmysel samotného života, jeho cieľ!
Keď sme mladší, zvyčajne sa viac zameriavame na zarábanie peňazí v domnienke, že práve to nás urobí šťastnými a budeme sa cítiť bezpečne. Keď dozrievame a dosiahneme tridsiatku alebo štyridsiatku, uvedomíme si, že sme možno zarobili dosť peňazí na to, aby sme si zabezpečili živobytie, viac-menej, ale nevieme, prečo vôbec žijeme. „Dobre, tak som sa narodil, žil som doposiaľ a mám deti, ktoré budú žiť po mne. Ale teraz ma čaká ešte niekoľko desaťročí života, ktorý budem prežívať bez toho, aby som pochopil, na čo to všetko je.“
Zamyslite sa nad všetkým, čo v živote konáme; vždy vieme, čo tým chceme získať. Ako teda máme pokračovať v živote bez toho, aby sme vedeli, prečo tu sme? Žiadne množstvo peňazí nedokáže túto otázku zodpovedať, a preto sa väčšina ľudí bojí priznať si aj to, že si ju kladie.
Môj osobný názor – ako človeka, ktorý sa oveľa viac zaoberá zmyslom života než financovaním pominuteľných uspokojení – je, že peniaze by mali pokryť naše základné potreby. Mali by sme ich mať dosť na to, aby sme sebe a svojej rodine zabezpečili zdravie, bývanie, vzdelanie a jedlo. Okrem týchto základných potrieb nemám zo zhromažďovania peňazí žiadne potešenie; radšej trávim svoj čas rozvíjaním vyšších oblastí života, tých, ktoré sa zaoberajú zmyslom života, a nie zabezpečovaním svojej fyzickej existencie.
Je tu ešte jedna vec: Ľudia, ktorí sa naháňajú za peniazmi a inými telesnými pôžitkami, nie sú nikdy skutočne spokojní. Ak sa uspokoja s tým, čo majú, je to len preto, že sú príliš unavení alebo bojazliví, aby sa usilovali o viac, ale nie je to tak, že by nechceli viac. Takíto ľudia nemôžu byť nikdy spokojní, pretože práve uspokojenie ich túžob spôsobuje ich rast. Pretože pocit vitality pochádza z uspokojovania našich túžob, po ich uspokojení sa už necítime živí, pretože už nemáme žiadne túžby, ktoré by sme mohli uspokojiť. V dôsledku toho sa v nás objavujú nové a intenzívnejšie túžby.
Na druhej strane človek, ktorý sa usiluje poznať zmysel života, je vždy spokojný, pretože nepotrebuje niečo dosiahnuť, aby sa cítil šťastný. Samotné hľadanie mu dáva pocit, že je živý a plný energie. Aj on, po tom čo sa niečo naučí, bude sa chcieť naučiť viac, no jeho cieľom nie je poznanie, ale samotné učenie, čo ho činí trvale spokojným a zároveň zachováva pocit nedostatku.
Pre takýchto ľudí nie sú finančné záležitosti dôležité. To podstatné je učiť sa a skúmať svet, v ktorom žijú, ako funguje, prečo funguje a ako ho môžu vylepšiť.