Čoraz viac rodín sa rozpadá. Ľudia nie sú ochotní znášať obmedzenia, ktoré si rodina vyžaduje.
Aby sme mohli žiť v rámci obmedzení vyplývajúcich z rodinného života, musíme splniť niekoľko podmienok. Jednou z nich je prijať skutočnosť, že inštitúcia rodiny bola pre nás ustanovená prírodou. To znamená, že ak by sme pochopili, že životom v rodine môžeme dosiahnuť dokonalý a večný stav bytia, ku ktorému nás všetkých vedie príroda, potom by sme získali silu prechádzať všetkými situáciami, ktoré v rodine vznikajú.
Takto môžeme rodinu prirovnať k akémusi laboratóriu, v ktorom sa snažíme stať svojím vyšším Ja. To znamená, že rodinný kruh sa pre nás stáva najväčšou príležitosťou dosiahnuť stav, keď sa pozitívne spojíme vo vzťahoch vzájomnej lásky a odovzdanosti. To však môže fungovať pod podmienkou, že sa začneme k rodine správať veľmi konkrétnym spôsobom, ktorý podporuje duchovný pokrok.
Okrem uznania skutočnosti, že systém organizácie rodiny bol určený prírodou, musí existovať presné rozdelenie zodpovednosti, príležitostí a vzájomného plnenia. Významnú úlohu tu zohrávajú aj deti, ktoré sa podľa svojho veku zapájajú do vzťahov medzi mužmi a ženami a pravdepodobne budú mať aj vlastné deti, vnúčatá atď. Ak hovoríme o rodine, ktorá je v súlade s ideálnym prirodzeným stavom, musíme hovoriť aj o troch generáciách, ktoré sú v pravidelnom vzájomnom kontakte. To znamená, že deti sa nielen pravidelne stretávajú so starými rodičmi a rodičmi, ale aj cítia ich vzájomnú prítomnosť. O výhodách trojgeneračnej rodiny som písal na inom mieste.
Príroda nás postupne vedie k tomu, že budeme musieť v rodinách konať v súlade s prírodou a náš svet nebude môcť existovať bez takto usporiadaných rodinných jednotiek. Ale kým dosiahneme tento stav, musíme roky prekonávať prekážky.
Stále je však veľmi odvážne o tom diskutovať, pretože stále máme tendenciu myslieť si, že za všetko sme najviac zodpovední my sami. Keď však objavíme vnútornú podstatu tých, s ktorými žijeme, môžeme vybudovať nový výnimočný duchovný svet lásky a darovania. Zistíme, že spoločne strávené roky a vonkajšie prejavy nič neznamenajú, pretože všetko závisí len od vnútorného stavu členov rodiny. Vzhľad a zvyky našich partnerov by sme hodnotili inak, ako ich vidíme dnes, a tešili by sme sa z neustálej obnovy v nás a medzi nami všetkými. Skrátka, neustále by sme sa menili a každý okamih by sme vnímali iný svet.