V každom človeku sa vytvára model prostredia. Do neho sa prostredníctvom vnemov vkladajú programy z vonkajšieho prostredia, ktoré pociťujeme a ktoré si osvojujeme.
Ľudia si dokážu vytvoriť vnútorné modely svojho prostredia v oveľa väčšej miere ako zvieratá. Napríklad pes dokáže vycítiť svojho pána a mačka nálady ľudí vo svojom okolí. Ľudia si však vytvárajú vnútorný model svojho prostredia, ktorý zahŕňa vesmír, prírodu a ľudskú spoločnosť. Svoje okolie vnímame prostredníctvom svojho vnútorného modelu a naše okolie žije v rámci tohto modelu. V tomto kontexte vnímame svoje prostredie, komunikujeme s ním, a tak sa život začína na ľudskej úrovni.
Zmena správania sa začína našimi vnútornými modelmi, pretože tie zahŕňajú a vnímajú vonkajšie prostredie a vytvárajú naše vzorce správania. Ak kritizujeme správanie iných ľudí a pýtame sa ich: „Nechápeš, čo robíš?“, „Nerozumieš…?“, pýtame sa vlastne, či má dotyčná osoba určitý vnútorný model, t.j. súbor postojov, ktoré si vytvorila k ľuďom a prírode, a prečo táto osoba nemôže niečo pochopiť z modelu, ktorého je nositeľom.
Niektorí ľudia sú vnútorne hluchí, nedokážu si vytvoriť tieto modely v sebe a rovnako sú odpojení od svojho okolia. Nechápu, čo sa od nich vyžaduje. Sú ako bábätká, ktoré ešte nemajú tieto systémy v sebe vyvinuté. Pozorujú iných ľudí, ale nerozumejú tomu, čo každý chce. Takýchto ľudí je veľa. Väčšina ľudí žije svoj život bez presných vnútorných modelov vesmíru, prírody, spoločnosti a toho, čo sa od nich v tomto obrovskom systéme vyžaduje.
Vytvorenie presných vnútorných modelov nášho prostredia – vesmíru, prírody a ľudskej spoločnosti – je možné len prostredníctvom vzdelávania, ktoré dnes veľmi naliehavo potrebujeme. Zmena vzorcov správania závisí od našej schopnosti správne pracovať s vnútornými modelmi a uplatňovať ich v praxi prostredníctvom nášho správania voči svetu. Zmena správania je teda výsledkom nášho hľadania správneho modelu vesmíru, prírody a ľudskej spoločnosti.