My ľudia sa ako ľudské bytosti musíme začať rozvíjať nad úroveň našej zvieracej existencie, a to je možné len vtedy, ak sa zapojíme do určitého druhu výchovy.
Ak sa naučíme, ako sa v ľudskej spoločnosti pozitívne vzťahovať jeden k druhému a ako nahradiť naše egoistické postoje altruistickými, potom sa povznesieme nad úroveň zvieracej existencie a staneme sa ľudskými bytosťami v plnom zmysle slova.
Vyvíjať sa ako ľudské bytosti znamená naučiť sa nájsť rovnováhu s integrálnymi zákonmi prírody, ktoré pôsobia na náš život. Ak sa naučíme, ako sa pozitívne vzťahovať k sebe navzájom v ľudskej spoločnosti a ako vymeniť svoje egoistické postoje za altruistické, potom sa povznesieme nad úroveň zvieracej existencie a staneme sa ľudskými bytosťami v plnom zmysle slova.
Najprv si musíme zabezpečiť život tým, že zabezpečíme svojim fyzickým telám základné živočíšne potreby: jedlo, sex a rodinu, a potom môžeme začať svoj ľudský vývoj. Musíme sa vzdelávať a zistiť, kto a čo sme, odkiaľ pochádzame, prečo existujeme, aký vývoj je nám určený, ako môžeme usmerniť svoj ľudský vývoj, aký by mal byť náš postoj k spoločnosti okolo nás, aký by mal byť postoj spoločnosti k nám a ako sa môžeme harmonicky rozvíjať spoločne – my vo vzťahu k spoločnosti a spoločnosť vo vzťahu k nám.
Sme povinní zapojiť sa do rozvoja, ktorý z nás urobí ľudské bytosti. Myslím si však, že nikto nechápe, čo znamená rozvíjať v sebe človeka, a preto sa nám takýto proces nedarí realizovať. Jedným z prejavov našej neschopnosti rozvinúť sa v ľudskú bytosť je, že nerozumieme mladej generácii. Stále viac sa od nich odpútavame a nevieme, čo s nimi bude a ako ich viesť správnym a prospešným smerom. Všetko nechávame tak, ako je, v stave množiacich sa problémov a kríz.
Veľmi jednoducho povedané, musíme pochopiť, čo od nás príroda vyžaduje, a rozvíjať sa tak, aby sme dokázali zvládnuť požiadavky, ktoré na nás príroda kladie. Ak tieto požiadavky splníme, môžeme začať vytvárať harmonický a pokojný svet, ktorý bude v rovnováhe s prírodou.