Všetci chceme žiť vo svete naplnenom láskou, ale zároveň si myslíme, že je to nemožné. Čo keby sme však dostali šancu žiť v takomto láskou naplnenom svete?
Žijeme vo svete, ktorý je oveľa menej bezpečný a predvídateľný ako v minulosti. Čím viac medzi nami narastá konflikt, rivalita a boj, tým horšie a horšie sa nám žije.
Naša sebecká povaha, ktorá sa usiluje o vlastný prospech na úkor iných, sa začína obracať proti nám. Nikdy nedokážeme uspokojiť svoje stále rastúce požiadavky, vypúšťame do sveta čoraz viac hnevu a krutosti, ktoré sa nám potom vracajú ako ničivý bumerang.
Teraz si predstavte, že by sme dokázali obrátiť svoju pozornosť a vytvárať vzťahy len z pozície lásky a vzájomnej starostlivosti.
Čo keby sme zrazu mohli zmeniť svet tak, aby nikto nevykorisťoval a neubližoval druhým?
Potom by sa pred nami otvoril prevrátený svet, v ktorom by sme zmenili smer našich obáv, úzkostí a všetkých negatívnych pocitov – na smer podpory, povzbudenia a lásky k druhému.
Láska by sa stala zárukou a my by sme túžili, mysleli a konali v jej záujme. Prestali by sme vkladať svoju energiu do neustále sa zvyšujúcej výroby, reklamy, používania a vyhadzovania nepotrebných prebytkov.
Keby bol svet naplnený láskou, a aj keby nikto nezarábal nevydelával peniaze, stále by sme mohli uspokojovať svoje potreby, pretože by sme netúžili po prebytkoch. Naopak, atmosféra lásky a vzájomnej úcty by nás úplne uspokojila.
Dnešné bujaré ľudské ego nás čoraz viac vťahuje do hlbšieho konfliktu s prírodou. Približne 90 % toho, čo produkujeme, je nepotrebné, zatiaľ čo príroda sama produkuje len to, čo je nevyhnutné. V prírode sa všetko znovu využíva na 100 % svojej kapacity.
Príroda funguje ako uzavretý, celistvý systém a náš vplyv na ňu sa zvrhol na neprijateľnú odchýlku. Naše výrobky sa do prírody nevracajú v prirodzenej podobe, ale v deformovanej podobe, ktorá do prírody vracia toxíny a priemyselné jedy.
Keby sme sa však k sebe správali s láskou, vyčistili by sme svet. Vzťah lásky a starostlivosti medzi nami by nahradil našu túžbu po nadbytku a zbytočnostiach a opäť by sme našli rovnováhu medzi sebou a prírodou.
Kým zásadne nezmeníme naše vzájomné vzťahy – kým láska nenahradí nenávisť, starostlivosť a podporu, ľahostajnosť a apatiu – čím viac budeme investovať do technológií na vyčistenie sveta, tým viac bude náš svet znečistený. Príroda nás nakoniec aj tak donúti uviesť vzťahy do rovnováhy, vytvoriť atmosféru lásky a vzájomného rešpektu na celom svete. Kým tak neurobíme, príroda nám bude neustále pripomínať, že naše pokusy riešiť nahromadené problémy bez nápravy vzájomných vzťahov povedú len k ďalším problémom a utrpeniu.
Aby sa v našom svete mohli rozvíjať láskyplné vzťahy, musíme voči sebe navzájom prejavovať ohľaduplnosť, starostlivosť a zodpovednosť. Musíme si navzájom pomáhať, aby sme sa začlenili do integrálneho systému prírody. A potom budeme svedkami nového láskyplného sveta, v ktorom sa vyriešia problémy a krízy, ktoré nás dnes trápia.