Dnes panuje veľmi populárny a rozšírený názor, že preľudnenie znamená pre planétu problém – napríklad že zvyšuje globálne otepľovanie, klimatické zmeny, choroby.
V skutočnosti však platí, že čím početnejšia je ľudská populácia, tým menej utrpenia znáša každý z nás ako jednotlivec.
Tiež platí, že pokiaľ sa povznesieme nad svoje egocentrické a individuálne potreby, preľudnenie ľudstva nebudeme vnímať ako problém, pretože zlepšíme medziľudské vzťahy tým, že sa správne vzájomne prepojíme a budeme spolupracovať v jednom spoločnom zámere.
V súvislosti s tvrdením „čím viac je na planéte obyvateľov, tým menej utrpenia je vložené na jednotlivca“, musíme najprv pochopiť, že na svete neexistuje pojem nadbytoční ľudia. Nielenže naša planéta zvládne uživiť oveľa viac ľudí, dokonca viac ľudí znamená menej utrpenia. Keď sa na to pozrieme z hľadiska vývoja ľudstva smerom k jeho jednotnému budúcemu stavu, vzorec vyzerá nasledovne:
Množstvo ľudí delené množstvom utrpenia sa rovná našej schopnosti uplatniť slobodu voľby – spojiť sa nad egom.
Inými slovami, pokiaľ je ľudí viac, množstvo utrpenia sa medzi nich rozdelí, rozptýli, a v dôsledku toho jednotlivec trpí menej. Povedzme napríklad, že ľudstvo musí v určitej fáze svojho vývoja zniesť milión ton utrpenia. Čomu by ste teda dali prednosť: byť súčasťou ľudstva s ôsmimi miliardami ľudí, ktorí sa musia vyrovnať s jedným miliónom ton utrpenia, alebo byť súčasťou ľudstva s dvoma miliardami ľudí, ktorí na seba toto bremeno preberajú? Je jasné, že by sme si vybrali možnosť menšieho utrpenia vloženého na jednotlivca.
Ako to funguje? Aby sme to pochopili, musíme sa na vývoj ľudstva pozrieť z vtáčej perspektívy.
V súčasnosti vstupujeme do vývojovej etapy ľudstva prepojeného ako jeden organizmus, v ktorom sa budeme navzájom cítiť bližšie ako členovia vlastnej rodiny. Stojíme na križovatke: Buď budeme naďalej pokračovať cestou rastúceho na seba zameraného egoizmu, ktorý hľadá ďalšie potešenie napriek prehlbujúcim sa osobným, sociálnym a globálnym problémom, alebo môžeme uplatniť svoju slobodnú voľbu a zapojiť sa do tohoto procesu pozitívne, prepojiť sa nad svojou egoistickou povahou a povzniesť sa nad problémy.
Ak si v tomto procese uvedomíme svoju slobodnú voľbu a začneme sa spájať nad svojim egom, potom sa ani jeden človek na planéte nebude javiť ako nadbytočný. Naopak, každý človek bude vnímaný ako veľmi vzácne stvorenie, neoddeliteľné od spoločnosti, ktoré nesie významnú časť bremena ľudstva. Každý človek bude rovnako dôležitý ako bunky a orgány pre naše telo, kde každá bunka pracuje v prospech celého tela a navzájom sa dopĺňajú.
Neexistujú teda žiadni nadbytoční ľudia. Zbytočné sú akékoľvek myšlienky na obmedzovanie rastu populácie. Namiesto premýšľania o obmedzovaní populácie by sme mali uvažovať o tom, ako môžeme našu rýchlo rastúcu populáciu nasmerovať k pozitívne prepojenej spoločnosti. Tým si môžeme uvedomiť našu schopnosť uplatniť slobodnú voľbu a objaviť nový obraz sveta miesto toho, ktorý v súčasnosti vnímame prostredníctvom svojho ega.