Potrebujeme pracovať tak, aby sme sa zjednotili a vzájomne sa podporovali, ako je napísané: „Choďte a zarábajte si na živobytie jeden pre druhého“.
Náš život je usporiadaný tak, že sme nútení vzájomne sa poprepájať. Ja dávam tebe a ty dávaš mne. Ja ti napríklad dávam topánky a ty mi dávaš šaty, iný mi dáva chlieb a víno a ja mu dávam niečo iné.
Vidíme teda, že z nutnosti prežitia sme boli predurčení k tomu, aby sme sa naučili spolupracovať.
Ako naše túžby časom rastú, vyvíjajú sa ďalšie a ďalšie tovary a služby, ktoré nás čoraz viac spájajú. Tento proces rastúcej prepojenosti a vzájomnej závislosti je nevedomou nápravou, ktorou prechádzame.
Ľudské ego, ktoré chce mať prospech na úkor iných, nachádza čoraz dômyselnejšie spôsoby, ako si vyrobiť lopaty na kopanie vlastného hrobu. Inými slovami, náš vedecký, technologický a kultúrny pokrok spôsobuje, že nedokážeme uspokojiť rastúce nároky nášho ega a cítime sa čoraz prázdnejší.
Musíme sa naučiť, prečo sa tento proces vyvíja tak, ako sa vyvíja a kam nás nakoniec dovedie. Zatiaľ môžeme vidieť, ako sa naše túžby vyvíjali v priebehu dejín – od nízkych individuálnych túžob po jedle, sexe a rodine k čoraz egoistickejším spoločenským túžbam po bohatstve, cti a moci, kde využívame druhých pre svoj vlastný prospech a ako nás naše túžby ťahajú k väčšej nespokojnosti.
Kam nás celý tento proces vlastne vedie?
Našou skutočnou túžbou je nájsť zmysel života. Aj keď sa stále naháňame za prchavými pôžitkami, ktoré nám prekĺznu pomedzi prsty, našou najvnútornejšou túžbou je trvalý a dokonalý pocit zo života.
Podvedome zabúdame premýšľať o svojom živote, aby sme nemysleli na jeho koniec, pretože je hrozné uvedomiť si, že budeme musieť opustiť všetko, čo sme vybudovali.
A robili sme všetko pre to, aby sme si zachovali naše živočíšne telá. Prečo takto žijeme? Aký to má zmysel? Túto otázku si zviera nepoloží.
Ukazuje sa, že náš život bez odpovede na jeho konečný zmysel je zbytočný, nezmyselný a prázdny, horší ako život zvierat. Zvieratá aspoň netrpia existenciálnymi otázkami. A aby nás otázky o zmysle a cieli nášho života netrápili, neustále sa snažíme sústrediť svoju pozornosť na najrôznejšie hračky.
Naše egoistické túžby nemajú šťastný koniec, ale existuje šťastný život mimo ega. Celý účel spočíva v tom, aby sme videli, ako nás naše ego vedie do slepej uličky a naša bezmocnosť uspokojiť svoje vlastné egoistické túžby nás tlačí k stále silnejšej potrebe precítiť a objaviť zmysel života, večnú a dokonalú existenciu.
Potom budeme pripravení zmeniť svoj egoistický postoj na úplný opak: nebudeme pracovať tak, aby sme využívali druhých na uspokojenie vlastných túžob, ale budeme pracovať v prospech druhých.
Zmena uhla pohľadu na všetko, kde pociťujeme uspokojenie – od seba k druhým – je kľúčom k objaveniu zmyslu života: nové vnímanie, plne prepojené s realitou okolo nás, v ktorom sa potešenie nekonečne rozširuje a v ktorom pociťujeme dokonalosť a celistvosť.