Realitu vnímame našimi zvieracími zmyslami: zrakom, sluchom, čuchom, chuťou a hmatom. Ak chceme vnímať viac, musíme preniknúť za hranice našich piatich zmyslov, do všadeprítomného poľa, ktoré existuje mimo nás.
Na rozšírenie našich zmyslov sme vyvinuli a stále vyvíjame rôzne technické pomôcky, ako sú ďalekohľady, mikroskopy a röntgenové prístroje. Neumožňujú nám však vnímať nad rámec našich zmyslov pretože my, ich používatelia, ich široký rozsah premietame na hranice nášho chápania. Inak by sme nepochopili, čo sa s týmito zariadeniami deje. Neprekračujeme teda hranice našich zmyslov.
To však neznamená, že sa musíme snažiť neústale vynaliezať nové zariadenia. Práve naopak, mali by sme sa snažiť rozšíriť a vylepšovať sami seba.
Múdrosť Kabaly učí, že skúmanie zmyslu života indikuje potrebu rozšíriť vnímanie nad našimi piatimi zmyslami. Neznamená to rozšírenie frekvenčného rozsahu jednotlivých zmyslových orgánov. Skôr to znamená vstúpiť do nového spektra vlastností a síl.
Aby sme zásadne zlepšili svoje vnímanie, musíme prejsť od prijímania k odovzdávaniu a nadviazať kontakt s prostredím mimo našich zmyslov.
Keď pochopíme, že naše zmysly nás obmedzujú a pripútavajú k nášmu zvieraciemu telu, ako môžeme ignorovať svoje telo a cítiť život mimo neho? Ako môžeme prežívať život nerušený našimi telami? Ak to dokážeme, potom môžeme diskutovať o objektívnej existencii všetkého, čo je tam vonku. Práve na to sa zameriava múdrosť Kabaly, ktorá ignoruje to, čo vnímajú naše ľudské telá.
Kabala preto zavrhuje rôzne opisy mimozmyslových vízií a zvukov, ktoré mnohí ľudia zažívajú, a prenecháva ich iným oblastiam, ako napríklad psychológii. Múdrosť Kabaly nemá žiadnu súvislosť s bežnými túžbami, vlastnosťami a myšlienkami, pretože patria ku kvalite prijímania, ktorá stojí za naším telesným vnímaním reality.
Namiesto toho sa múdrosť Kabaly zameriava na pomoc opustiť prijímanie a vstúpiť do odovzdávania. Vedie nás k tomu, ako vyjsť zo seba a pocítiť priestor mimo telesných interferencií. V Kabale to nazývame „výstup z tela a vstup do duchovného sveta“.
Potom už nie je dôležité, či je naše telo živé alebo mŕtve. Začíname pociťovať realitu s úplne inými vlastnosťami, ktoré nesúvisia s našimi fyzickými telami. Múdrosť kabaly nás teda vedie k vnímaniu večného a dokonalého sveta a naše prispôsobenie, spolužitie a upevnenie v takomto svete nás robí rovnako večnými a dokonalými.