Skupina učeníkov sa raz spýtala svojho učiteľa: „Čo sa stane po smrti? Učiteľ neodpovedal, mlčal. Učeníci naliehali, „Tak existuje život po smrti alebo nie?“ Učiteľ nakoniec odpovedal: „Otázkou je, či existuje život pred smrťou?“
Toto je zvyčajná odpoveď, ktorá nás nabáda zamyslieť sa nad našou súčasnou existenciou – či je to skutočný život alebo forma smrti za života.
Čo je teda život?
Z fyzického hľadiska, život je definovaný existenciou bielkovinovej hmoty – tela. Či už je to pocit bolesti pri štipnutí alebo potešenie z vychutnávania lahodného jedla, takéto zážitky sú neoddeliteľnou súčasťou života ako bielkovinová hmota.
Existuje však vyššia úroveň existencie mimo telesnú, kde existuje naša nehmotná podstata. Dosiahnutie takejto úrovne si vyžaduje povzniesť sa nad našu egoistickú povahu a prijať opačný altruistický stav. Ak dosiahneme takýto stav, pocítime skutočný život.
Tento netelesný, duchovný stav dosiahneme, keď prejdeme zo stavu prijímania, čo je naša bielkovinová existencia, do stavu odovzdávania, aby sme sa na úrovni našich správnych zámerov stali darcami. Táto transformácia je v súlade so skutočnou podstatou života – ktorá je zameraná na dávanie každému a všetkým a v konečnom dôsledku zdroju našich životov: kvalite lásky a dávania rovania, ktorú nazývame „Stvoriteľ“.
Keď sa prebudí toto existenciálne skúmanie, otázky po zmyslu života, po tom, čo sa deje mimo náš bežný život, nemali by sme z neho unikať v nespočetných prechodných pôžitkoch, ktoré ponúka náš telesný fyzický svet. Namiesto toho by sme to mali považovať za úžasnú príležitosť, ktorú môžeme využiť a rozvinúť do úplne nového cítenia a vnímania reality. Spočiatku to môže bolieť, ale ak to prekonáme, potom je to znamenie, že sa môžeme dostať aj ku zdroju života – a tam môžeme objaviť úplne nový duchovný svet večnosti a dokonalosti.