Úsilie o dosiahnutie pozitívneho spojenia je pristupovať ku každému okamihu ako k novej bitke.

10. apríla 2024, Michael Laitman, Nezaradené

Keď muž prechádzal trhoviskom, zakričal naňho obchodník s bojovými kohútmi: „Kúp si môjho kohúta vie bojovať na život a na smrť.“ „K čomu mi je kohút, ktorý vie bojovať na smrť? Takého nepotrebujem, chcem kohúta, ktorý bojuje len o víťazstvo,“ odpovedá muž.

Celý náš život je plný boja, a či už bojujeme na smrť alebo o víťazstvo, podstatné je si uvedomovať, prečo bojujeme: aký je zmysel nášho života a všetkých konfliktov, ktorými prechádzame?

Mali by sme si vždy predstaviť ich scenár, ako bude vyzerať víťazstvo alebo prehra v týchto nespočetných konfliktoch. Čím viac sa vyvíjame, tým viac sú naše boje ťažšie. S každou vojnou zničíme mnoho našich nepriateľov, ale aj mnoho našich blízkych a v globálnom meradle za sebou zanechávame množstvo zdevastovaných území, mŕtvych a mnoho tých, ktorí sa stretávajú s nespočetnými dôsledkami týchto konfliktov. Väčšina životných víťazstiev, ktoré dosiahneme, sú tak vo výsledku našou vlastnou porážkou.

Skutočné víťazstvo dosiahneme, keď si uvedomíme potrebu vzájomného pozitívneho spojenia a spoločného zjednotenia, bez toho, aby sme niekoho zabili alebo ohrozili. Každý z nás sa potom stane skutočným a trvalým víťazom nad sebou samým. To znamená, že naše egoistické a rozdeľujúce sklony, ktoré nás ženú do rôznych vzájomných bojov, utrpia porážku od pozitívneho ľudského spojenia, ktoré nad nimi vybudujeme.

Každý okamih nášho života je bojom a my by sme mali stále žiť ako by to bola naša posledná chvíľa. Vždy si treba pripomínať, koľko nám ešte zostáva času na tomto svete, či sa dožijeme konca tohto dňa a zvažovať čo sa stane, keď zomrieme, čo po sebe zanecháme, keď skončí náš život.

Obvykle takto nepremýšľame, ale mali by sme. Rovnako ako má každý deň svoj začiatok a koniec, má aj náš život svoj začiatok a koniec.

Môžeme a mali by sme neustále premýšľať o tom, čím svoj život napĺňame, čo odovzdávame druhým a tomuto svetu, pretože nikdy nevieme, čo sa s nami v nasledujúcich chvíľach stane. To si vyžaduje neutíchajúcu usilovnosť, aby sme život vnímali tak, že každý okamih môže byť posledný, ale len tak sa môže náš život správne naplniť. Jednoducho povedané, mali by sme si priať zanechať po sebe dôstojný dojem, a aby z nášho života vzišlo čo najviac dobra.
Ak sa s týmto vo svojom živote stotožníme a jednáme podľa toho, potom náš dar svetu v podobe budovania pozitívnych ľudských vzťahov, prinesie mnoho úžitku a tieto utvorené vzťahy tu zostanú po každom z nás navždy.