Šula mi píše: „Dobrý deň, Michael Laitman! Môjmu synovi je 15 rokov. A všetko sa zdá byť v poriadku, on a jeho priatelia vyrastajú v spoločnosti, kde sa im my, rodičia, snažíme vštepiť hodnoty lásky k druhým, vzájomného spojenia, priateľstva. Ale aj napriek našej snahe zrazu vidím, ako jeden druhým opovrhujú, ako ponižujú a zosmiešňujú slabších.
Bolí ma srdce, keď to všetko vidím, som bezradná. Kam sa vytráca všetko naše úsilie? Ukazuje sa, že to, čím sa inšpirujú v škole a na internete, je silnejšie ako hodnoty, ktoré im chceme vštepiť. Povedzte prosím, čo máme robiť? Ako ich naučiť vzájomnej úcte a priateľstvu? Ako ich môžeme naučiť byť k sebe láskaví? Vy o tom hovoríte neustále. Ako?!“
Povedzte im, že základným a najdôležitejším zákonom prírody je spojenie, dobrá vôľa, zjednotenie, keď si ľudia vychádzajú v ústrety. A len v tomto prípade môžeme dúfať v šťastnú budúcnosť. A ak nie, potom nás bude učiť príroda tak, ako vidíme na všetkých jej úrovniach, aby nás k tomuto rozhodnutiu doviedla.
To znamená, že k tomuto rozhodnutiu budeme tak či onak dotlačení.
Vidím, že rodičia to svoje deti učia, teda stále im to hovoria, stále dookola, napriek tomu je výsledok opačný. Je to preto, aby nebola človeku vzatá slobodná vôľa.
Teraz je slobodou dieťaťa ponižovať druhého, prejavovať svoje sebectvo aj za cenu, že budú deti trpieť. Je to možné. Kým sa nepresvedčia, že ich cesta je slepá. Napriek tomu treba pokračovať.
Musíte ďalej hovoriť o vzájomnej záruke, o láske, o priateľstve. Aj keď nemáte silu, stále o tom musíte hovoriť. Aj keď máte pocit, že hovoríte do steny, že vás deti nepočujú. Napriek tomu musíte hovoriť. Len tak je možné preraziť dierku do tejto steny. Práve svojou vytrvalosťou a urputnosťou. Iná možnosť neexistuje.