„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. A Boh rozdelil svetlo od tmy.“
To znamená, že keď sa v našom svete objavilo svetlo, bolo jasné, že celý vesmír sa skladá z dvoch protikladných stavov: svetla a tmy, dňa a noci.
Svetlo a tma sa v nás odhaľujú vo vzťahu s naším spojením s Bohom, ktorého v múdrosti kabaly zvyčajne pomenúvame ako „Stvoriteľa“. On predstavuje vyššiu silu lásky a odovzdania, ktorú nazývame aj ako „vyššie svetlo“. Táto sila je protikladom našej zvieracej prirodzenosti prijímať pre seba a pre svoje vlastné potešenie.
Ak sa trochu povznesieme nad seba, t. j. nad svoju zvieraciu prirodzenosť, začneme cítiť, že existuje svetlo – svetlo odovzdávania, spojenia, lásky a jednoty. Najprv v sebe pociťujeme svetlo a tmu, kde svetlo je všetko dobré, sú to pozitívne stavy spojenia, ktoré prebývajú medzi ľuďmi, a tma je opak.
To isté platí pre nebo a zem, kde nebo symbolizuje Stvoriteľovu túžbu odovzdávať a zem symbolizuje túžbu Jeho stvorení prijímať.
To naznačuje, že vo vesmíre existujú dve sily: po prvé, sila Stvoriteľa a po druhé, sila stvorenia. Tie v podstate rozvíjajú a oddeľujú naše myšlienky. Temnota sa vzťahuje na naše egoistické myšlienky, v ktorých myslíme výlučne na vlastný prospech, a svetlo sa vzťahuje na myšlienky smerujúce navonok od nás samých na spôsob odovzdávania, alebo inými slovami, na myšlienky, ktoré sú zamerané na Stvoriteľa.
Podľa toho môžeme pochopiť, čo je napísané: „A predtým bola Zem prázdna a chaotická“, t. j. predtým, ako došlo k oddeleniu egoistických myšlienok od myšlienok odovzdania, neexistoval systém, žiadne oddelenie jedného od druhého.