Komu viac veríme: médiám alebo vláde? Novinárom a televíznym komentátorom, alebo tlačovým hovorcom volených zástupcov ľudu? Článkom New York Times, alebo Trumpovým tweetom?
Tieto otázky sú už dlho predmetom verejnej debaty. Médiá sú kritizované s rôznou mierou horlivosti a Donald Trump dokonca na Twitteri vyhlásil, že americké mainstreamové médiá sú nepriateľom amerického ľudu:
„Fake News Media (fiaskom končiaci The New York Times, NBCNews, ABC, CBS, CNN) nie sú mojím nepriateľom, ale nepriateľom amerického ľudu!“
Fenomén falošných správ
Všetko sa začalo fenoménom falošných správ. Fake news je označenie pre spravodajské weby, ktoré zámerne šíria nepravdivé, vymyslené a skreslené informácie, aby prilákali návštevnosť užívateľov.
Oxfordský slovník dokonca vybral termín post – truth ako slovo roku, ktoré opisuje situáciu, keď fámy na internete majú silnejší vplyv na verejnú mienku ako realita. A na stránkach slovníka Merriam – Webster používatelia reflektovali dobu tým, že za slovo roku zvolili prídavné meno surrealistický, ktoré znamená „vyznačujúci sa hlboko iracionálnou snovou realitou.”
Či už to bolo chcené, alebo nie, médiá sa z prostriedku vyvažovania a odstrašovania stali faktorom podnecovania a rozdeľovania. Ako k tomu došlo? V akom okamihu sa tento proces zvrtol? Kedy spravodajcovia prestali poskytovať objektívne spravodajstvo alebo sa o to prestali aspoň snažiť? Aký je ďalší osud vzťahov medzi úradmi vlády a tlačou? A ako obnoviť narušenú dôveru v médiá?
Koniec krásnej éry
S koncom druhej svetovej vojny svet prirodzeným spôsobom zachvátil duch liberalizmu. Atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki, nesmierne utrpenie a skaza miliónov ľudí a mnoho ďalších svetových udalostí prinútili ľudstvo si uvedomiť, že cesta k masovému ničeniu je kratšia ako kedykoľvek predtým a že nastal čas nového humanizmu, ktorý vyžaduje slobodu myslenia, toleranciu a otvorenosť, snahu o slobodu a postoj rešpektu k pokroku.
Bolo to skutočne obdobie prosperity, láskavých a priateľských ľudských vzťahov. Začal sa realizovať Marshallov plán určený na povojnovú obnovu Európy. Jedno z jeho hesiel presne vyjadrovalo ducha doby: „Za každého počasia musíme postupovať spoločne.“
V tejto idyle nádeje, v tejto „bubline krásneho života“, bol prehliadaný iba jeden faktor – sebecká ľudská povaha. Sebeláska, ktorá postupne narastala a nenechala človeka na pokoji, sa časom stala kameňom úrazu. Zatiaľ čo liberalizmus volal po rovných šanciach pre všetkých a šíril mierumilovné posolstvá, v ľuďoch začali klíčiť nové výhonky sebeckých pohnútok. Pocit súdržnosti a jednoty, ktorý vznikol v ťažkých dňoch vojny, sa rozplynul, každý sa staral len o vlastné potreby. Proklamované slová boli stále správne ako predtým, ale v skutočnosti už klamali.
A v týchto rokoch došlo k ďalšiemu prevratu: celé národy odhodili okovy náboženstva, ľudia sa zbavili tradičných morálnych zábran a snaha o demokraciu sa priblížila socializmu, hoci nikto nenazýval veci pravými menami. V jadre západného svetonázoru začala preberať vládu ľavá časť spektra a skryto preťahovala prikrývku na svoju stranu.
Výsledkom je, že liberalizmus priniesol ovocie, ktoré nemožno stráviť. Ideál slobody sa zmenil na bezprávie a anarchiu, nakŕmil ľudské ego a samozrejme ovplyvnil aj médiá. Namiesto toho, aby bol lojálny voči spoločnosti a odrážal skutočný obraz, nechal do seba preniknúť klamstvá a stal sa nástrojom propagandy v službách moci.
Úniky informácií sú skutočné – správy sú falošné
Ľudstvo sa ani na chvíľu nezastavilo, aby sa vysporiadalo so svojím sebeckým neduhom a našlo správny liek. „Pohnútky srdca človeka sú zlé už od jeho mladosti.“ Presne v súlade s týmto výrokom Tóry médiá pokračovali v šírení a rozsievaní nešvárov pod krásnou maskou.
Výsledok je logický: neoliberálna hostina znovu zapálila studenú vojnu, uvrhla blízkovýchodný región do chaosu, pripravila pôdu pre iránsku atómovú bombu a zaplavila Západ miliónmi moslimských utečencov. Aké budú výsledky tejto „veľkej migrácie“, ukáže čas. Celkovo však platí, že najnovší ultraliberálny prístup zachvátil svet a roztrhal ho na kusy kvôli svojim vlastným záujmom a presvedčeniu.
„Úniky informácií sú úplne reálne – správy sú falošné,“ povedal kedysi Trump na tlačovej konferencii. A má pravdu. Spoločnosť je pod kontrolou médií, ktoré jej od rána do večera vymývajú mozog nespočetnými správami.
Kým bude toto vymývanie mozgov pokračovať, spoločnosť sa z močiara nedostane. Médiá a vládne úrady sa riadia rovnakými sebeckými pohnútkami a neustále požadujú viac. Viac pre seba. Ťažko im to možno vyčítať, pretože taká je ľudská prirodzenosť. Z toho dôvodu je jediným vinníkom toho, čo sa deje, naše bezuzdné sebectvo. A práve toto sebectvo treba napraviť v prvom rade. Avšak túto skutočnosť sa všetci zúfalo snažíme „zamiesť pod koberec.”
Kríza štvrtej moci
Potrebujeme čistú a rozhodnú vládu a silné a pravdivé médiá. V žiadnom prípade sa nezaobídeme bez poriadku v krajine. Ale bez slobodnej kritiky nie je možné obmedziť prílišný egoizmus, ktorý vzplanie lačným plameňom, keď sa chopí oťaží moci.
Ako vieme, v ideálnom prípade je tlač „strážnym psom demokracie“, bdelými očami, ktoré dohliadajú na to, aby boli všade rešpektované záujmy občanov. Preto by sa masmédiá mali pevne držať dvoch železných pravidiel: byť pravdivé a kritické. Len vtedy bude život prúdiť pokojným riečiskom. Boj samozrejme nezmizne, ale konštruktívna kritika udrží rovnováhu a bude pôsobiť v záujme krajiny a ľudu.
Winston Churchill raz povedal: „Ľudstvo ešte nikdy nebolo v takejto situácii. Bez toho, aby ľudia dosiahli oveľa vyššiu úroveň cnosti a bez toho, aby sa im dostalo oveľa múdrejšieho vedenia, prvýkrát do rúk dostali také nástroje, ktorými môžu bez žmurknutia oka zničiť celé ľudstvo… A ľudia urobia dobre, keď sa zastavia a zamyslia sa nad touto svojou novou zodpovednosťou .“
Uzdravenie z klamstiev
Existuje však aj iná cesta – podľa môjho názoru tá najlepšia. Jej podstatou je, aby sa médiá zaoberali kvalitou vzájomných ľudských vzťahov. Inými slovami, aby sa premenila na univerzálnu informačnú platformu, na akési ministerstvo svojho druhu. Konkrétne v ministerstvo osvety, nie vzdelávanie.
Potom budú môcť odmietnuť klamstvá, narážky a iné propagandistické metódy a krok za krokom rehabilitovať, uzdravovať a pozdvihnúť ľudskú prirodzenosť. Inými slovami, dostať sa ku koreňom, liečiť chorobu, nie jej príznaky.
Potom ich nebudú riadiť miliardári, ktorí stoja na čele korporácií, ani mocichtiví a ambiciózni ľudia alebo králi ratingov, ani v nich nebude kýmsi financovaný obsah, ale budú mať transparentné vedenie zložené z mediálnych odborníkov, psychológov, sociológov, vedcov a poradcov pre otázky vzdelávania.
Ich úlohou a zodpovednosťou bude vytvoriť a zorganizovať komplexný sociálno-vzdelávací systém pre všetky vekové kategórie a socioekonomické vrstvy. Tento systém bude mať k dispozícii potrebné prostriedky a zdroje, aby mohol kvalifikovane vykonávať svoje povolanie, učiť sa a zdokonaľovať sa v práci, ktorá bude zameraná na zbližovanie ľudí.
Táto práca nepovedie k združovaniu ľudí proti niekomu, nebude vyvolávať škandály, vynucovať si pád morálky a štvať jedných proti druhým so zámerom vládnuť všetkým. Bude pokojne, metodicky, nenásilne integrovať spoločnosť do jedného celku, rozmanitého a zároveň nerozdeliteľného.
Ľudia si tak postupne zvyknú vidieť celý obraz, získajú zdravý postoj ku všetkým udalostiam, budú schopní znovu dôverovať novinárom aj sebe navzájom a začnú veriť v lepší zajtrajší deň. Namiesto „nepriateľa ľudu“ sa médiá stanú dobrým radcom, ktorý medzi nami vybuduje pozitívne vzťahy.
Potom otázka položená v názve tohto článku stratí na aktuálnosti. A to bude najlepšia správa za dlhé roky.