Michael Laitman

V Dánsku bol spustený program založený na umelej inteligencii, o ktorom rôzni vedci tvrdia, že dokáže predpovedať očakávanú dĺžku života so 78 percentnou presnosťou.

Otázka je, či potrebujeme takéto mechanizmy, to jest, ktoré nám pomáhajú nejakým spôsobom vedieť dátum svojej smrti?

Avšak predtým, ako by sme sa spýtali, či by sme chceli poznať dátum nášho odchodu, nezaujímala by nás skôr informácia o rôznych udalostiach v našom živote, ako napríklad kedy budeme zdraví, bohatí, ženatí a podobne?
Sú ľudia, ktorým na tejto informácii záleží, aby si zorganizovali svoje záležitosti, pripravili si dokumenty a veci ktoré tu zanechajú potom, čo zomrú, bez toho, aby sa dostali do rôznych konfliktov.

Ja osobne to nepotrebujem.

To kedy zomrieme, bolo možné vedieť ešte pred vývojom umelej inteligencie a nijako to nezasahuje do akéhokoľvek Božieho plánu alebo niečoho podobného.
Raz, keď som navštívil Kanadu, aby som pochoval svojho otca a chcel som podporiť v tej chvíli aj moju matku, všimol som si, že moja matka bola viac-menej pokojná. Spýtal som sa jej: „Čo sa deje?“ A ona odpovedala, že stretla muža, ktorý jej presne povedal deň smrti môjho otca.

Poprosila ma, aby som mu zavolal, a keď som tak urobil, okamžite reagoval: „Oh, volá mi syn toho a toho.“ Len podľa môjho hlasu. Nepredstavil som sa a hneď mi prezradil veľa informácií o mne, vrátane dátumu mojej smrti.
Sú to jednoducho psychické schopnosti, ktoré sú dané určitým ľuďom. Nevidím na nich nič zvláštne. Samozrejme, nie každý má takéto schopnosti a ani nie každý vie, prečo ich dostal.

Podobne ako nevidím nič mimoriadne na tom, že umelá inteligencia-AI, dokáže predpovedať dátum smrti ľudí. Jednoducho chrumká určité pozemské informácie a vypľuje dátum, ktorý ma podľa rôznych parametrov zmysel.

To, čo má väčší význam ako dátum nášho fyzického úmrtia, je stav, kedy náš egoistický zámer, ktorý nás neustále núti usilovať sa o vlastný prospech na úkor ostatných, zanikne a nahradí ho altruistický zámer prospievať iným a prírode.
To je bod, v ktorom objavíme našu dušu a žiadny psychologický program alebo program umelej inteligencie, nedokáže predpovedať takýto vnútorný, evolučný skok.
Príroda nás vo všeobecnosti vedie cez evolučný proces rastu egoizmu až ku kritickému prechodovému bodu, v ktorom už viac nemôžeme žiť vo svojom egu. Potom si želáme vyjsť z našej úzkej egoistickej podstaty a vstúpiť do oveľa rozsiahlejšej reality, založenej na novej altruistickej povahe – realite našej večnej duše.

Naša fyzická smrť nás nevedie k takému poznatku. Dosahujeme ho neustálou túžbou po tom, aby náš egoistický charakter, ktorý nás zotročuje v jeho malom, sebeckom obraze sveta, zmizol a umožnil nám vnímať svet, ktorý je večný a úplný.
Potom dosiahneme stav nazývaný „oprava duše“. Je to stav, v ktorom prelomíme našu egoistickú škrupinu a pocítime plnú božskú, harmonickú a pokojnú silu prebývajúcu v prírode priamo, celým naším srdcom a pocitmi.