Michael Laitman

Kabalista Jehuda Ašlag (Baal HaSulam) rozpráva podobenstvo o mužovi, ktorý sa dopustil vážneho priestupku proti kráľovi a bol odsúdený na dvadsať rokov ťažkých prác v izolovanom väzení v cudzej krajine.

Po príchode do väzenia tam spoznal ďalších podobne odsúdených väzňov. Trpel amnéziou, zabudol na svoj predchádzajúci život a veril, že toto opustené miesto je jeho rodným domom.

Jeho vnímanie sa obmedzilo na najbližšie okolie a spoluväzňov. Aby sa vyhol disciplinárnym trestom, naučil sa rešpektovať pravidlá svojho nového prostredia bez toho, aby si bol vedomý, že si tu odpykáva trest za porušenie zákona.

Hoci bol svedkom tvrdých trestov za porušenie pravidiel, nedokázal si ich spojiť so svojou vlastnou situáciou. Strata pamäti mu nedovoľovala spoznať jeho skutočný stav, bol úplne odpojený od svojej minulosti a reality svojho trestu.

Rovnako ako muž v tomto podobenstve, aj my sme odsúdení na život v našom svete, ktorý nie je pravým miestom nášho zrodenia a vývoja. Sme tu ako cudzinci na návšteve a doteraz sme nemali príležitosť spoznať, odkiaľ skutočne pochádzame a ako sme sa sem dostali.

Náš prirodzený vývoj nie je prispôsobený tunajším podmienkam, ale zatiaľ takto existujeme, pretože taká je vôľa Stvoriteľa, jedinej Vyššej sily, ktorá nás stvorila, a ktorá sa o nás stará.

Naša existencia tu však nie je trestom. Je to vývojový stupeň smerujúci k spojeniu, v ktorom sa učíme byť podobní Vyššej moci – sile, konajúcej dobro.

Inými slovami, to, čo vnímame ako svoju pozemskú existenciu, nie je našou skutočnou realitou. Naša skutočná realita sa objaví, až keď sa odkloníme od svojich konvenčných predstáv o prírode, o sebe samých a Stvoriteľovi a uvedomíme si svoju vesmírnu podstatu, ktorá je úplne nadpozemská a nemá nič spoločné s naším telom, myšlienkami ani s ničím, čo si sami dokážeme predstaviť. Ak chceme objaviť skutočnú realitu, potom sa musíme povzniesť nad všetko, čo je v našom súčasnom vnímaní a cítení. To znamená, že skutočná realita je niekde „tam vonku“, nad našimi zmyslami a nad všetkým. To je to, čo potom pochopíme v úplne nových pocitoch.

Takúto skutočnosť navyše nie je možné popísať. Pochopiť ju môže len ten, kto ju pocítil.

Ak chceme nastaviť optimálny smer svojho vývoja k skutočnej realite, potom si musíme priať iba zjednotenie. Zatiaľ sa v celom ľudstve hromadí utrpenie, ktoré v nás stále viac vyvoláva otázku – čo sa stane s našimi životmi tu na Zemi? Čím častejšie si budeme túto otázku klásť, tým bližšie budeme k odhaleniu skutočnej reality.