Michael Laitman

My, ľudia, sa od zvierat líšime tým, že okrem túžby po jedle, sexe, prístreší a rozmnožovaní máme aj tzv. spoločenské túžby po bohatstve, moci a vedomostiach, ktoré môžeme uspokojovať na úkor okolitej spoločnosti.
Tieto ďalšie spoločenské túžby, ktoré nazývame “ túžby človeka v našom svete“, môžu byť zamerané buď na podmanenie si a potlačenie spoločnosti, aby sme boli nad ostatnými, alebo na rozvoj a pozdvihnutie sa na úroveň podobnú prirodzenej kvalite lásky, obdarovania a pozitívneho spojenia, t. j. pozitívneho spojenia s ostatnými v prospech spoločnosti.

Tu vzniká paradox: keď konáme v prospech spoločnosti, vnútorne začíname pociťovať pozitívne sily prírody, ktoré prebývajú v spoločnosti – sily, ktoré nás pozdvihujú na úroveň Človeka – a vnútorne sa tým obohacujeme. Ak však vykorisťujeme ľudí, nedokážeme sa povzniesť nad svoje vrodené živočíšne pudy. Blokujeme sa tak pred vstrebávaním pozitívnych síl prírody a potláčame ľudské vlastnosti v nás aj ľuďoch okolo nás.
Naše dodatočné túžby, ktoré sme ako ľudia dostali, teda môžeme použiť buď na zlepšenie svojho materiálneho života a snažiť sa zlepšiť si život na úkor iných, alebo môžeme svoje dodatočné túžby použiť na vnútorný rozvoj a sebarealizáciu.

Ak sa na svoj život pozrieme z vtáčej perspektívy, zistíme, že na tejto planéte nežijeme veľmi dlho. Naše telá sú predurčené na zhnitie, a aj keď nás naše domy prežijú, nakoniec sa tiež rozpadnú. Prečo by sme sa teda mali zaoberať pominuteľnými telesnými fenoménmi? Oveľa múdrejšie by bolo uvažovať o večnom aspekte života – o tom, čo v sebe môžeme rozvíjať a ako môžeme dosiahnuť vyšší stupeň vývoja: náš večný a dokonalý stav.

Preto keď uvažujeme o ďalších túžbach, ktoré sme dostali v porovnaní s ostatnou prírodou, mali by sme sa zamerať na túto voľbu, ktorá sa nám v každom okamihu ponúka: Mali by sme svoje túžby využívať na osobný prechodný prospech, alebo by sme sa mali zamerať na prospech iných? Tým, že sa budeme zaoberať dosahovaním lásky k druhým, sa vydáme na cestu k dosiahnutiu spojenia s večnou a dokonalou silou lásky, obdarovania a spojenia, ktorá nás stvorila.

Je dôležité poznamenať, že takáto voľba spôsobu, akým využívame svoje spoločenské túžby, je mimo rámca uspokojovania našich základných potrieb. Nehovoríme o tom, koľko máme jesť alebo spať, a nemusíme žiť v jaskyniach. Potrebujeme si založiť rodinu, jesť normálne jedlo, nosiť oblečenie a tak ďalej. Kam však smerujeme za úrovňou týchto základných potrieb? To je otázka, ktorú by bolo múdre pravidelne skúmať.

Naša slobodná vôľa spočíva vo výbere prostredia a činností, ktorým sa venujeme, a podľa toho táto voľba rozhodne o tom, či dosiahneme stav večnej a dokonalej reality, podobný sile lásky, odovzdávania a spojenia s prírodou, alebo či uhynieme a zmizneme bez dosiahnutia tohto stavu.